počúvam

gnr are baaaaaack!

7. january 2016 at 21:12 | jay
večerné prechádzky. tma a pouličné osvetlenie a prázdne ulice. sneh na topánkach, sluchátka v ušiach a chuť tancovať a skákať. keby ma niekto videl, prinajlepšom by si myslel, že som pod vplyvom psychotropných látok. nebola som. možno pod vplyvom pekných myšlienok. čím to bude, že už nemám chuť pozerať seriál, s ktorým som začala kvôli istému hercovi a teraz tam zrazu neni? misfits a ich tretia séria ma nejak sklamali, vlastne prvý diel tretej série a dosť. vraj počúvam nebezpečnú hudbu. vážne? údajne najnebezpečnejšia kapela osemdesiatych rokov a jedna z mojich najobľúbenejších guns ´n´ roses má reunion - ja proste neverím a proste konečne konečne konečne! zostáva mi dúfať, že tam bude stále aspoň kúsok z tej chémie, pretože predsa len, z pôvodných členov tam ostali len traja. momentálne si neželám nič iné, len hopšup prášok / milión dolárov / súkromné lietadlo, aby som na mohla zúčastniť amerického festivalu coachella 2016, kde sa nachádzajú na vrchu line-upu. pozerám staré videá a live perfomances a aj keď sa slash aj axl aj duff poriadne zmenili, predsa len sú to stále oni. smejem sa nad axlovými tanečkami a obdivujem slashove prsty, lebo nechápem, proste nechápem, ako ten chlap dokáže na gitare robiť také veci a oni sú tam proste všetci takí talentovaní a tá hudba je plná energie a yasssss oni sú back.
ak ide len o marketing, tak ma porazí.


that's the spirit

20. december 2015 at 22:20 | jay
hudba mi okrem zvyčajného upokojenia a relaxu robí v poslednej dobe aj radosť. napriek tomu, že už takmer dva roky sa poznám so svojimi spolužiakmi, až teraz bližšie zisťujeme kto má čo rád a mňa vždy poteší, keď sa objaví ktosi, kto má rád tú alebo hentú kapelu alebo pesničku.
gitary sú lásky a až po tomto víkende môžem vyhlásiť, že viem, aká je to ozajstná bolesť prstov. ale za tých päť akordov, ktoré som sa ako-tak naučila mi to stojí. najbližšie tri týždne mám jednu vďaka môjmu učiteľovi umenia a kultúry plne k dispozícií - úplná eufória. konečne si pomaly plním jeden z bodov z môjho zoznamu prianí, ktoré by som rada zrealizovala do augusta budúceho roku.
určite nie som jediná, keď najprv vyhlásim, že sa mi nejaký konkrétny album páči menej ako ostatné, ale zrazu zisťujem, že predsa len má čosi do seba. presne toto sa mi stalo s that's the spirit od bring me the horizon. väčšina pesničiek má vážne kvalitné texty a vôbec tam nie je veľa screamu, takže je to počúvateľné aj pre tých, ktorí sa tomuto žánru inokedy vyhýbajú. napriek radikálnej zmene, ktorá u nich prebehla, som si s postupom času obľúbila niekoľko z nich.





nejaký music tag part one.

29. september 2015 at 11:53 | jay
mám rada tagy. a ešte radšej robím playlisty. tak som to nejak skĺbila a vzniklo z toho toto. keďže na niektoré otázky nemám jednoznačnú odpoveď, napíšem vždy prvú pesničku, ktorá ma napadne, takže ak by som na rovnaké otázky mala odpovedať o mesiac, vyzeralo by to pravdepodobne úplne inak.

1. my favourite song - our last night: sunrise

povzbudí. usmievam sa. klavír a potom sa to rozbehne.

2. a song that makes me happy - kabát: žízeň

na túto sme začali tancovať, vrieskali sme refrén stále dokola spolu s davom okolo nás.

3. a song that makes me sad - wiz khalifa ft. charlie puth: see you again

keď začala hrať v tom kine.. ja neviem. dojalo ma to. ako počúvam text, niekedy sa mi chce plakať. ale je to krásne. jedna z výnimiek, kedy mi rap nevadí.

nirvana, breed

18. august 2015 at 12:27 | jay
znovu len sedím doma a nič poriadne nerobím. zabíjam čas samými neproduktívnymi činnosťami popri tom, ako vo vedľajšej izbe lietajú moje mladšie sesternice, ktoré sa mama rozhodla zobrať k nám na pár dní. nikdy som nevedela čo s malými deťmi. inak som stanovala s kamarátkou akurát cez tú noc, keď bolo najviac búrok. naplánovali sme si to skvele.
rozmýšľam, ako strávim posledné týždne voľna. určite to nebude nič extra, chcela by som len pobehať von s ľuďmi, s ktorými som ešte nebola. možno ísť na jeden jarmok kde majú byť aj nejaké kapely a zostať tam až do rána s best. snáď to vyjde.
breed som počula už dávnejšie, ale vtedy som jej nevenovala pozornosť. len pred pár dňami som si spievala spolu s kurtom to stále opakujúce sa i don´t care, i don´t mind, i´m afraid. moje pocity boli rovnaké - nezáujem, apatia, strach. navyše breed má neskutočne dobrý rytmus. a neprestávam s pospevovaním toho istého dokola.

5 great music covers.

7. august 2015 at 15:35 | jay
ako ste už z úvodného článku mohli vyčítať, hudba sa stala neoddeliteľnou súčasťou každého dňa. dlhé roky som ani nerozmýšľala o tom, že by som mala počúvať niečo iné ako všetci ostatní naokolo, a tak som vyrastala na selene gomez a justinovi bieberovi. ok. don´t judge me. potom som prechádzala kadejakými štýlmi až som sa dostala k niečomu, čomu som sa predtým akosi vyhýbala. teraz ma štve, že som na to musela prísť až po xy rokoch. lepšie neskoro ako nikdy. ako som teda dlhý čas počúvala mainstreamovú hudbu, doteraz mám rada niekoľko pesničiek a ani si neviete predstaviť, aká som bola rada, keď som našla tie isté skladby prerobené do štýlov, ktoré som si zamilovala. nikdy predtým som covery nevyhľadávala, ale keď na nejaký narazím stále len úplne náhodou. preto som sa rozhodla spraviť krátky playlist z pesničiek, ktoré som počúvala kedysi, ale ich cover sa mi častokrát zdá vážne o moc lepší ako originál. možno to niektorým z vás nesadne, takže kto nie ste na takéto štýly zvyknutí, radšej si stíšte hlasitosť, nechcem mať na svedomí šoky z nejakého toho screama. snáď sa nájde niekto, komu sa to bude páčiť tak ako mne. enjoy.

our last night: skyfall (adele)


asking alexandria: right now (akon)


the amity affliction: too legit too quit a.k.a born to die (lana del rey)


our last night: radioactive (imagine dragons)


halestorm: get lucky (daft punk)


 
 

Advertisement