píšem

we are all lost stars trying to light up the sky.

26. september 2015 at 14:06 | jay
s prichádzajúcou jeseňou sa zásobujem sviečkami. kedysi som toto obdobie nemohla vystáť, neustále som bola unavená a bez energie. teraz jeseň vnímam ako oddych po lete. chladný vietor a hmlisté rána sú úľavou od letných horúčav. síce sa mi do veľa vecí nechce a zvyčajne celé dni len nejak prežijem pri seriáloch, čaji, čítaní a písaní, ale tak mi to vyhovuje.
sledujem blikajúce plamene sviečok. sú ako nádej. alebo skôr naivita? raz sa rozhoria, následne zhasnú a onedlho zas svietia. a tak sa to opakuje neustále dokola. niekedy si nie som istá, či mi vlastne nádej pomáha alebo ubližuje. som človek, ktorý dokáže zostať presvedčený o niečom alebo niekom veľmi dlhý čas, napriek tomu, že okolie mi dáva realistické vysvetlenia, ktoré sa s mojim presvedčením absolútne nezhodujú. ale ja stále dúfam. asi som na tom dosť zle. ak by som však nemala nádej, čo potom?
wellp, asi by som vážne mala slovo 'nádej' nahradiť skôr už spomínanou 'naivitou'. jediné pozitívum je, že mám pri sebe aspoň jedného človeka, ktorý mi dokáže realitu šplechnúť do tváre, nech je akákoľvek. nedovolí mi vznášať sa v oblakoch príliš dlho, drží ma pri zemi. pre ľudí ako ja asi nie je nič lepšie, ako mať niekoho takého. ďakujem.

what i love

22. september 2015 at 21:37 | jay
nejak neviem, o čom písať. všade mám samé zoznamy. a tak tu pridávam jeden z nich. možno ho budem upgradovať (alebo napíšem ďalšiu časť). myslím, že detaily tvoria svet. preto aj tu dole je vypísaných 63 vecí, na ktoré nedám dopustiť.

vietor vo vlasoch
svitanie
zapadajúce slnko
žiara nočného mesta
petrichor aka vôňa vzduchu po daždi
letné búrky
čokoládové latté
mojito
šuchot listov pod nohami na jeseň
ležanie v tráve

15 facts about me.

12. september 2015 at 21:36 | jay
  • milujem biele topánky a už pár rokov tenisky inej farby ako bielej ani nenosím.
  • v bubbletea mi chutia tie želé blbosti, ale inak je to podľa mňa len predražený džús.
  • ľudia mi často hovoria, že sa ku mne absolútne nehodí štýl hudby, aký počúvam. idc.
  • napriek tomu, že mám rada punk rock, neobliekam sa podľa toho, ale punkeri sú asdghjkl.
  • mám rada niektorých slovenských youtuberov, ale nikdy som ich (ani žiadnych iných) videá nesledovala pravidelne.
  • chcela by som si spraviť zbierku starých platní - hlavne 60s a 70s, no nemám gramofón.
  • asi polroka zbieram to-go poháre z kávy a na jednej poličke v izbe ich mám všetky postavené.
  • ešte nikdy som nebola na koncerte zahraničnej kapely, aj keď je to môj sen.
  • doba, ktorú trávim na notebooku sa rapídne zvýšila odvtedy, ako ma fester s best nakecali na csko 1.6 a wowko.
  • iba raz som dopozerala celý seriál, aj keď ich mám rozpozeraných fakt veľa. momentálne tak či tak sledujem len got.
  • moje najobľúbenejšie jedlo sú cestoviny. akékoľvek. kedykoľvek. kdekoľvek.
  • som veľký závislák na snapchate a instagrame.
  • rock som začala počúvať kvôli bloggerkám.
  • nechápem ako vznikol štýl fotenia sa s rukou cez ksicht aka buďme všetci fejdid, ale honestly, aj ja mám pár takých fotiek.
  • dokážem sa smiať na nejakej veci aj o niekoľko minút dlhšie ako ostatní (nevýhoda hlavne cez vyučko, keď je v celej triede ticho a z môjho smeru len také výbuchy smiechu).

jeg skrive.

6. september 2015 at 1:32 | jay
odvtedy ako som sa tu vypisovala naposledy, prešiel týždeň, ale je mám pocit, že to bol aspoň mesiac. možno to bude tým, že za tých pár dní sa toho stalo viac ako za polovicu leta. konce všetkého bývajú proste nenahraditeľné. alebo nezabudnuteľné, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.
cez víkend som bola u best. oslávili sme moju šestnástku radšej u nej, keďže u mňa doma by to bolo komplikovanejšie. na chodbe som našla nejaké rastlinky, ktoré sa mi veľmi podozrivo podobali na trávu, ale ona ma presviedčala, že to je čosi iné, veď kde by sa to tam vzalo. nakoniec som mala pravdu ja, jej brat si čosi totižto doniesol z dovolenky, vraj pre osobnú potrebu. možno sa potom podelí. fotili sme západ slnka, mesiac a seba, zohnali sme si spoločnosť v podobe festera, smiali sme sa, spievali mainstreamovú hudbu sediac na autobusovej zastávke (a to som si myslela, že má rád green day) a hojdali sa na polorozpadnutých hojdačkách pred bytovkami. aké hipster. sledovala som mesiac v splne a rozmýšľala, prečo tam nie je ešte niekto ďalší, nakoľko štyrom je predsa len lepšie ako trom, keď z toho dvaja nevedia, na čom sú. možno som sa občas cítila trochu ako piate koleso. do rána sme potom pozerali nejaký stream - hororovku s resttom. to je tak, keď som obklopená samými gejmermi. a po xy týždňoch mi písal vodnopólista. idk, potešilo ma to, ale nevyvádzala som tak, ako som kedysi zvykla. v sobotu som nestihla vlak, a tak som strávila cez dve hodiny sedením na streche nákupného centra pred číňakom. po necelých troch hodinách spánku v tridsiatkach to nebola moc sranda.
v pondelok som sa konečne stretla s alie a sauline, chodili sme po meste, ležali v parku a strávili dve hodiny v martinuse a panta rhei a bolo nám fajn. potom už začala škola a ja znova pomaly zabieham do toho desaťmesačného stereotypu. síce sa v septembri skoro vôbec neučíme, keďže sa o triedu prakticky delíme s prvákmi a je to komplikované, takže nám vybavujú čo najviac akcií - ideme do bratisky na titanic, plavecký, paintball, sťahovanie sa do novej budovy a tak. pohoda. čakala som, že to bude horšie. okrem toho som sa začala sama od seba učiť nórštinu, držte mi palce, nech mi to vydrží čo najdlhšie. pretože nórsko je sen.
anyway, zistila som, že najlepšie sa mi vykecávačky píšu v noci, takže preto ten čas. asi mi tie ponocovačky z leta ostanú na víkendy.

what i have done in summer 2k15.

29. august 2015 at 3:33 | jay
na začiatku leta som si napísala poriadne dlhý to-do list [avšak s úplne bežnými činnosťami], ktorý sa mi však podarilo splniť tak z polovice [a zvyšok si presúvam na budúcoročný]. nevermind. aspoň si podľa neho zapamätám tie menšie veci, ktoré som za toto leto stihla spraviť.

× korčule
× sleepover
× takmer dopozerané skins [6/7]
× kúpanie sa na jazierkach
× festival
× šnorchlovanie
× jedenie morských príšeriek
× opaľovanie sa [aj keď to na mne na prvý pohľad nevidno, nevermind]
× nové plavky
× rifľová košeľa
× blog
× fotenie s bass
× kreslenie ľudí [nie že by mi to šlo]
× kaktusy
× prečítanie min. desiatich kníh
× bola som hore celú noc
× smoothie
× stanovačka
× prechádzka v noci
× turistika
× východ slnka
× tancovanie
× prechádzka v lese
× znovu som čosi spravila vo photoshope
× tenis
× video o dovolenke v chorvátsku [tak 1/2 damn]
× jadranská zmrzlina
× grilovačka
× palacinky s nutelou a ovocím
× [pokus o] hranie na klavíri
× počúvanie klasického rocku
× zbieranie mušlí
× písanie reasons to smile [každý deň niečo, vďaka čomu som sa usmiala]
× objednanie pizze domov
× spravenie si šalátu a cestovín ako hlavné chody [jediné jedlá, ktoré sa mi ešte nikdy nepodarilo skaziť!]
× nafotiť sériu fotiek, ktorú by nikdy nikto nemal vidieť bez toho, aby sa začal báť o moje / v tomto prípade moje a bestino psychické zdravie [pozn.: druhá časť celkom nevyšla, pretože ich niekto videl >> prepáč breadroll we´re really sorry]
Space Bound | via Tumblr

we are strange.

27. august 2015 at 2:50 | jay
zas tá osamelosť. lenže teraz ju pociťujem intenzívnejšie ako hocikedy predtým. iba raz v živote som mala pocit, že tu niekto aspoň čiastočne je, ale nakoniec sa z neho stal ďalší omyl. ani som sa nenazdala a ten človek bol preč. teraz sa pretĺkam žitím v tomto smere sama a jediné po čom túžim, je niekto. škoda, že niekto neprichádza. isté veci proste ostatní nepochopia. áno, každý má vlastné problémy a vlastne sme tak nejak všetci egoisti, lebo si hľadíme po väčšinou na svoje, tvárime sa, že ostatní sú dôležitejší, ako my, ale sakra, kto vie byť úplne šťastný, keď len sleduje radosť iných? vždy, vždy tam v určitom čase bodne aspoň malinký kúsok žiarlivosti. takí proste sme. je to v nás zakorenené príliš hlboko a nech to popierame akokoľvek, realita je proste taká. nie sme dokonalé stroje. máme veľa negatívnych vlastností. ak v nás prevláda to dobré, snažíme sa ich potlačiť, ale nikdy sa nám to celkom úplne nepodarí. musíme sa s tým zmieriť.
ps: vážne by som najradšej nepísala žiadne články s nádychom pesimizmu či depresie, ale najmä vtedy je pre mňa potrebné dostať to zo seba nejak von. dúfam, že to chápete.

out on the streets i'm stalking the night.

14. august 2015 at 12:41 | jay
trhne ma zakaždým, keď vidím jeho meno. chcem, aby to prestalo. chcem sa pohnúť ďalej. chcem sa usmievať kvôli niekomu inému, kto o mňa stojí. chcem myslieť na niekoho iného o 3am. vidíte, čo všetko chcem? pripadám si ako spútaná - vlastnou hlavou. príde, rozhodí ma a už vzápätí je preč. robí to neúmyselne, samozrejme. nevidela som ho už.. dva mesiace? viac? ani neviem. síce som si myslela, že mi môj milovaný vodnopólista volal, ale nakoniec to bol jeho o štyri roky mladší bratranec breadroll s festerom. akoby mi nestačilo, že poznám festera a vodnopólistu (čo sú tiež bratranci).. jedna jediná rodina a koľko ich riešim. myslela som si, že na tomto blogu minimálne vodnopólistu nechám tak, ale očividne to ide pomaly. ako je to možné, že sa dá naviazať na niekoho, koho poznáte-nepoznáte?
toť môj výkrik do tmy v jeden obyčajný utorok o pol štvrtej ráno. bože, som jedno veľké trápne klišé. hnus.
včera a predvčerom som bola s rodičmi a so sestrou v tatrách. už som spomínala, že milujem hory? najprv sme šli zo štrbského plesa na popradské a čo pôvodne mala byť dokopy trojhodinová túra, sa zmenila na šesťhodinovú, lebo sme došli skoro až ku hincovmu plesu a pomedzi to sme asi hodinu strávili na chate. výstrahy tretieho stupňa v celej krajine a my sa vyberieme turistikovať. ale užila som si to. mám približne dvesto podobne vyzerajúcich fotiek, ešte som ich ani nepretriedila, nechce sa mi. ako sme sa večer vrátili na ubytko, len som sa napoly mŕtva hodila do postele, ani padajúce hviezdy ma nedonútili vstať. včera sme ešte išli do botanickej záhrady v tatranskej lomnici a potom sme polku dňa strávili utrácaním v maxe v poprade. tak som dávno neutrácala. moje prvé bloggerské stretnutie *ahoj čaau alie nice to meet you*; úchylka na štíty; nákup nejakých tatranských byliniek.... more days like these please.

rainbow, world peace and ramblings.

8. august 2015 at 18:52 | jay
leto v plnom prúde a viete čo robím ja? sedím doma polovicu dňa s notebookom na kolenách, píšem kadejaké ramblings a pozerám seriály. druhú polovicu dňa buď prespím alebo len nejak prežijem. ako môže byť niekto chorý v takýchto horúčavách daamn? to je dôvod prečo vás tak spamujem, ono sa to zlepší. asi moc dobre nezvládam plus mínus pätnásť stupňové teplotné rozdiely po príchode od mora, veď viete, čo bolo minulý týždeň tak o ničom. predvčerom som chytala také stavy, že som chodila po dome ako nejaká mŕtvolka. uhm a po nociach drtím csko s festerom a bestie. včera či vlastne dnes sme uzatvárali svetový mier.
a tak.
robím re-reading eleanor & park. takú milú zlatú peknú love story som nečítala asi nikdy predtým. konečne hlavné postavy nie sú namakaný futbalista a štíhla vysoká modelka. rainbow tá žena má dokonalé meno za napísanie čohosi takého zbožňujem, aj keď to vlastne celkovo nie je ničím extra výnimočné. prvýkrát si do knihy highlightujem a z tejto je žlté more - tak veľa pekných myšlienok a citátov.
už ani neviem čo písať napriek tomu, že mám neskutočnú chuť, a tak sa ospravedlňujem, že moje žvásty strácajú hodnotu. rozplývam sa nad dokonalými hlasmi a ešte dokonalejším vzhľadom chlapov z our last night, triedim fotky z chorvátska a rozmýšľam čo s tým videom, ktoré som si sľúbila, že urobím. natočeného materiálu mám dosť, len to zostrihať. že len, haha. to by som nemohla byť taká lenivá. už aj na toto. nikdy predtým som to nerobila, neviete mi náhodou poradiť nejaký dobrý program? jediné čo poznám a s čím som sa stretla je obyčajný windows movie maker ale chcela by som skúsiť čosi nové. možno by som to tu aj potom hodila. uvidím. hlavne sa k tomu musím dokopať.
ok dúfam, že sa máte lepšie ako ja, že niečo actually robíte, žijete a neprežívate.
majte sa fajn.

oh well, hey there.

7. august 2015 at 4:21 | jay
poznáte ten pocit, keď opúšťate čosi staré a zrazu máte chuť začať odznova vo všetkom, čo malo s tou podstatnou vecou hocičo spoločné? presne toto sa teraz deje v mojej pubertálnej hlave. nechať zasebou, ísť ďalej. a tak som tu. možno ma niektorí spoznáte, možno vôbec nie, nechám to na vás. každopádne, niečo o seba predsa len chcem napísať. som úplne obyčajné, onedlho šestnásťročné dievča, ktoré by sa vám jednoducho podarilo prehliadnuť v dave. nemám červené vlasy ani nenosím značkové oblečenie, nesnažím sa na seba zbytočne pútať pozornosť. moje vlastnosti? radšej nie. s určitosťou vám viem povedať, že moja povaha je zložitá a nikdy v dvoch situáciách nebudem reagovať rovnako.
neviem si predstaviť život bez seriálov, kníh, psov, dobrého jedla a hudby. moje srdcovky sú skins a game of thrones; pred niekoľkými mesiacmi som začala čítať knihy v angličtine a pripadá mi to stokrát lepšie ako po slovensky; nejak pred rokom a pol som podľahla tvrdšej hudbe - vypočujem si všetko od rocku, cez screamo a punk rock až po hardcore. neznášam rap (ale rapcore môžem), rádiovky a house, aj keď raz za čas sa nájde výnimka. rozhodne sa nevyhýbam českej a slovenskej hudbe, o čom svedčia aj niekoľké z mojich najobľúbenejších kapiel - ine kafe, slobodná európa, kabát a heľenine oči. zo zahraničných sú to blink-182, green day, the amity affliction, ac/dc, nirvana, bring me the horizon, guns ´n´ roses či my chemical romance. okrem týchto počúvam desiatky ďalších a stále akosi nemám dosť. čo nenávidím? pretvárku. ľudí, ktorí nosia kapelové tričká a ani len netušia, kto to vlastne je (alebo veci typu smells like only nirvana song you know). prehnane sebavedomých, ktorí si myslia, že všetko videli všetko vedia. chlpy všade napriek tomu, že psov zbožňujem.
myslím, že nateraz by to už stačilo. predsa len, je 4:15am a pomaly prestávam fungovať. nie aby som vypila black horsea položeného vedľa mňa.. nič to. možno niečo o mne spíšem ešte raz a prehľadnejšie.
zatiaľ sa majte fajn.
 
 

Advertisement