July 2017

nezačínaj

30. july 2017 at 0:01
dokáže ma sklamať každá blbosť. stačí, že sa začnem na niečo tešiť a potom to nevyjde a ja padám dole oveľa rýchlejšie, ako som vystrelila hore, ak je to vôbec možné. hľadám útechu v spontánnych rozhodnutiach, ale tie sa stávajú príliš riskantnými. odmietam vysloviť slová, ktoré chcem vysloviť, pretože viem, že to nie je fér.. byť zlá na niekoho, kto to tak nemyslí.
dnes ma prvýkrát v živote vydesila blízkosť človeka ležiaceho vedľa mňa. zrazu mi ten priestor naokolo nestačil.
rada sledujem spiacich ľudí, no málokedy sa mi to podarí, vzhľadom na moju lásku k spánku prespím každú šancu.
za posledné týždne som sa ocitla v rôznych stavoch, zvyčajne moje úniky nenabrali rozmer, ktorý by mi mohol uškodiť, ale niekoľkokrát som sa našla pri myšlienke na fajčenie. vážne som nebola ďaleko od toho, aby som si kúpila prvý balíček cigariet a som si viac než dobre vedomá toho, že pri jednom by to neostalo. našťastie, istá skúsenosť ma od toho (aspoň načas) odradila, pretože asi mi je súdené skôr vykašľať si pľúca ako začať fajčiť s cieľom zbaviť sa napätia.
víno a padajúce hviezdy sú v mojom to-do liste na nasledujúci týždeň. pridáte sa?

lajf

13. july 2017 at 3:38
ticho. tentokrát nie ťaživé, ale upokojujúce.
kedysi bolo nemysliteľné stretávať sa s neznámymi ľuďmi a dnes bežím za tými, ktorých poznám z internetu. a oni sú fajn. viac, než som predpokladala.
chytila som u chobotnice inšpiráciu, jedli sme lacnú pizzu a pili fragolíno. čo viac si priať. budeme na fotkách z analógu, kúpim si výkresy a konečne začnem znova maľovať. nájdem si sama novú hudbu, budem prenasledovať milých ľudí z internetu. možno nebude toľko času myslieť na zlé veci. uvidím.
možno som zrazu príliš pozitívna. striedajú sa mi nálady. raz hore raz dole.
ale však život.

naozaj

11. july 2017 at 18:15
jeden z dôvodov, prečo som ho mala až tak rada bol ten, že ma dokázal hit upnúť hocikedy. potrebuješ sa porozprávať? zavolaj mi a môžme kecať hodinu dokopy o ničom. potrebuješ sa dostať domov? prídem. sedíš v okne uprostred noci a ja idem z párty? zastavím sa.
nikto z mojich kamarátov toto nespraví.
nikto.
mám pocit, akoby som ich už väčšinu ani nemala. z tých pár, čo existovali.
som viac so "vzdialenejšími" ľuďmi, ako s nimi.
nemám čas prepáč. nechce sa mi, načo?
nadýchni sa a vydýchni.
prečo sa toľko sťažuješ?
prečo si odrazu stále taká depresívna?
ja neviem
a potom mám pocit, že som otravná, o niektorých by som ani nevedela, že žijú, pokiaľ by som ich nespamovala
príliš veľa vecí mi pripadá jednostranno
naozaj chcem byť pozitívna
naozaj sa chcem smiať
naozaj sa chcem tešiť na zajtrajšok
naozaj chcem byť taká ako predtým
naozaj by som to dokázala, nebyť smutná zúfalá kôpka ničoho
naozaj sa chcem prestať sťažovať
naozaj

sauline prečo bývaš tak ďaleko kamo?

svieť

3. july 2017 at 16:39
unavuje ma, ako riešime v triede medzi sebou sračky, aj teraz, keď už škola skončila
načo
whats the point
máme sedenia so psychologičkou, ktorá hovorí o tom, aké dôležité je konfrontovať ľudí pri nezrovnalostiach a problémoch, vysvetliť si veci, rozprávať sa
vtipné je, ako pár hodín predtým dostávam odmietnutie dievčaťa, na ktorom mi záleží, vraj mi nemá čo povedať
a ja ani neviem netuším o čo ide
vlasy nie sú fialové
plány sa mi rušia
ako nemám byť deprimovaná
vravia "zmeň prístup" "buď pozitívnejšia" ako?
budem sa viac snažiť
nebudem sa cítiť guilty po dni ničnerobenia, pozerania seriálov a čmárania si
slnko svieti a dokým svieti, tak veci budú fajn