June 2017

kto som

30. june 2017 at 18:22
vraj dojebávam životy a ja nechápem ja som nič nespravila i didnt mean to veď mne na nich záleží a ja nechápem nechápem nechápem a we should talk; och v krabici so starou xperiou skrývam čosi vyše gramu, JA; vravia mi, že to viac nie som ja že ma nespoznávajú, asi som sa vážne zmenila alebo sa len snažím byť niekým iným; ak ostanem starou mnou, tak všade bude on pretože akosi sa príliš nalepil na moje staré ja, potrebujem sa pohnúť a to znamená zmeniť sa; idem si nafarbiť vlasy na fialovo a učiť sa rolliť a neviem rozdiel medzi vážkami a tými druhými; sledovala som s cristallom východ slnka, až na to, že on bol o niekoľko stoviek kilometrov ďalej; mení sa môj vkus na hudbu podľa toho, s akými ľuďmi som, vraciam sa k punku a green buzzard a skegss a wavves a potom si pustím nok from the future a lil peepa a xxxtentacion; stretávam sa s ľuďmi z instagramu a kecám s neznámym typcom, čo robí na parkovisku a nechápem, s akými ľuďmi som sa to dostala do kontaktu a som bordel ako tento článok; nešla som na jediný festival, na ktorý som reálne mohla ísť, pretože som nakoniec nemala s kým; na leto mám minimum plánov, čo ma neskutočne deprimuje; robila som si návrhy na steny, pretože mi ostal čierny sprej a nechcem ísť a spraviť random nápisy a hlúposti, ale niečo fakt pekné nakresliť - at least sa pokúsiť a už aj viem kde, len sa tam dostať
a vidíte, presne v tomto to nie som ja

ja neviem co prosím prosím prosím

20. june 2017 at 18:58
toto okno otváram polroka už len počas psychických breakdownov. nechápem. kedy sa zo mňa stihlo stať toto. dokáže ma rozhodit akákoľvek hlúposť. maličkosť stačí na to aby som ležala na posteli nemo pozerala do steny alebo sa snažila tlmiť vzlyky do vankúša. kurva. kurvakurvakurvakurvalurvakurva. nikdy som sa nechcela obklopovat negatívne naladenými ľuďmi. zrazu som jednou z nich. alebo... nie to nie je negatívne naladenie. jebe mi. strašne. rozmýšľam nad vecami ktoré by ma nikdy predtým nenapadli. cítim sa osamelo a z nenávidela som ostávat doma sama pretože zakaždým sa to skončí tým istým scenárom, s malými obmenami. niekedy proste namiesto plaču kreslím. už ani neviem co chcem. byt šťastná. byt znovu sama sebou, nie týmto, čím som sa stala. spoznať nových ľudí. nemám kde. moji kamaráti v okolí nie sú typy, ktoré by každý víkend vymetali bary a podniky a zabávali sa. akosi presne to teraz potrebujem, aj keď ani ja nie som práve taka. možno. potrebujem vtiahnuť do víru života, sama sa tam nedostanem a bojím sa, čo sa stane ak to bude takto pokračovať a neviem co so sebou a vymýšľam chujoviny a som sklamaná a všetky cesty nakoniec vedu k nemu a začalo to všetko nim a teraz sa to akosi nabaluje, rušia sa mi plány a to ma dovadza do zlých stavov a moja psychika je akosi veľmi v prdeli a nechápem ako dokážem plavcikovi s úsmevom odpovedať, ze asi sa oňho dobre stará frajerka keď mi povie, že sa zmenil, ze mu narástlo pivné bruško, v tom mal on pravdu, keď povedal, že som dobrá herečka, veľakrát mal o mne pravdu, veľakrát ma odhadol lepšie ako som ja dokázala odhadnúť samu seba a teraz je preč a ja akosi tiež
zivot
prosím potrebujem niečo
odreagovanie
niečo
cokolvek
ide leto a ja sa bojím ja nechcem leto je to hnusne ale viem ako to dopadne, presne tak ako je to teraz a budem si to strašne porovnávať s tým minulým keď tu bol a ach ono je to tak neporovnatelne bojím sa strašne sa bojím a je mi zle

ononnoonon

1. june 2017 at 15:49
viem, že veci, ktoré spravím, mi ublížia, ale to ma od nich neodradí. viem, že som len zúfalo zamilované dievča, do nesprávnej osoby. alebo nie? je až príliš správny. nezáleží mi na tom, ako sa naňho pozerajú moje kamarátky. pohŕdavo. zmenil sa, výzorovo. je mi to ukradnuté. ľúbim jeho a on ľúbi ju. šesťslovný príbeh, ktorý mi láme srdce každé jedno ráno, keď sa zobudím, každý jedenkrát, keď si naňho spomeniem; a že to je často, kurevsky často. deptám samú seba, keď rozmýšľam o tom, akú mal vtedy ľadovú ruku, rozplačem sa pri uvedomení si, že to onedlho bude rok a že toto leto nebude také, ako minulé a bojím sa, že bude zlé, mám strach, pretože to minulé bolo najkrajšie, aké som kedy za svojich úbohých 17 rokov života prežila, mala som pocit, že snívam a potom sa sen premenil na nočnú moru, až som sa nakoniec prebudila do tvrdej reality, moje city k nemu sú silnejšie, ako zápach vodky, ktorý zo mňa tiahne, a neviem neviem neviem neviem kedyy to skončí, pretože už to je príliš dlho, príliš dávno, pred niekoľkými dňami som videla fotky, ktoré ma zložili, nemôžem si ich prestať pozerať, aj ked je to akoby som si do čerstvej rany sypala soľ, bol tým najlepším, čo ma doteraz stretlo, a poviete si áno, je to 17-ročná chudera, čo ešte dokopy nič neprežila, no on sa so mnou ťahá už piaty rok a mám pocit, že okrem neho nikdys nikto iný nebol a neviem si ani len predstaviť niekoho iného, neviem si predstaviť, že budem ľúbiť onedlho iné vlasy ako tie brčkavé, iné oči, ako tie čokoládovo hnedé, iný úsmev, iné ruky, nechcem, som rada, že je šťastný, ale zároveň ma žerie, že on je v poriadku a ja som znova tou, ktorá niekoho stratila, že znova ja, som zasrane egocentrická, je odo mňa úbohé, že by som sa k nemu vrátila bez rozmýšľania, keby chcel, je to blbosť, lenže viem, že by som bola znovu šťastná, pretože...... pretože ja viem aké to bolo, jeidne ja viem, ako som sa pri ňom cítila, nikto iný, jedine ja ho vnímam stále ako toho, kto mi vyčaril úsmev, aj keď nič v ten deň nebolo dobré, len on, len jeho "čo sa deje? si v poriadku? mám ťa rád, neni si tu sama, nemusíš sa báť" lenže teraz to a oveľa oveľqa viac vraví niekomu inému a ja som tá, ktorá sa cez to nedostala, ktorá sa cez neho nedostala za 8 mesisacov, 8 mesiacov je preč a ja nie som schopná sa s tým mieriť a je to môj prvý heartbreak a ja neviem ja len myslím stále na rovnaké veci a najkrajšie spomienky bolia nakoniec najviac a ...on je preč a ja ho ľúbim a on ľúbi ju a som tam, kde som nikdy nechcela byť a točí sa mi hlava a čím viac, tým sú moje pocity intenzívnejšie a jediné, čo mi ostalo je číslo a netúžim po ničom inom viac, ako ho vytočiť a počuť ten hlas a.. som hlúpa. aspoň viem jedno.. ako povedal cristallo.. aspoň viem, že dokážem ľúbiť. ľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim ťa ľúúbim ťa ľúbim ťa a stále len teba a stále si to ty a