May 2017

h

27. may 2017 at 17:26
vlasy mi vejú vo vetre,
lúče ma hladia po tvári,
skoro tak pekné ako ty, zdá sa mi.
neuveriteľné sa stalo realitou,
pravdou príliš zložitou
na pochopenie.

chladné rána a ešte chladnejšie noci,
kedy sa konečne dočká pomoci?
túžby sa stále nezmenili,
ústa horkou chuťou krvi naplnili.

život len bliká,
na vykúpenie z trápenia čaká,
o nič iné neprosí,
len zbaviť sa ťažkej hrôzy,
ktorá ju naplnila,
netúži po tom, aby už teraz v hrobe hnila.

// ďalšia depresívna, ale ja som v poriadku, aspoň v rámci možností. a neuveriteľne si vážim každú reakciu. ďakujem.

g ako ty.

21. may 2017 at 11:35
chcem ísť len preč,
ďaleko preč.
len ticho aby ma obklopovalo
a všetky moje tajomstvá poznalo.
toxické mesto
spravilo gesto,
nútiac ma zmeniť pohľad na vec,
znovu len chcieť utiecť ďaleko preč.
rovnakí ľudia, rovnaké hádky,
rovnaký krik a rovnaký hnev,
slová mojej matky.
chcem odísť len s niekým, kto rozumie
bez zbytočných otázok,
s niekým, kto pochopiť vie,
čo cítim a prečo bežím.