January 2017

čo by som nemala robiť...

30. january 2017 at 19:55
... ale aj tak to robím ...
  • klamať / zakrývať celú pravdu, zvyčajne je to síce kvôli eventuálnemu výsledku situácie, aby to celé vlastne dobre dopadlo, no aj tak.. je to klamstvo.
  • hovoriť príliš veľa ľuďom, ako sa cítim. fajn, je dobré vykecať sa, keď je treba, vlastne nič viac asi nepomôže, ale odtál potál.
  • s predošlým bodom súvisí sťažovanie sa. možno niečo nehovorím s úmyslom, že idem teraz do niekoho hodinu húkať, ako je všetko zlé, ale potom si zrazu uvedomím, ako to celé vyznie a nevyznie to dobre.
  • mať naivné predstavy o situáciách, ktoré sa nikdy nestanú.
  • dúfať, že veci sa vrátia do starých koľají. pretože nie, nevrátia.
  • podliehať stresu zakaždým, ako je to možné. ak raz nedostanem infarkt alebo ma nevypne na mieste, bude to zázrak.
  • tancovať na verejnosti len pod vplyvom. haloooooo áno, neviem sa hýbať, ale nejak by sa to snáď dalo naučiť, nemôžem sa stále spoliehať na to, že alkohol mi rozviaže jazyk aj nohy aj celé telo a hecne ma.
  • ponocovať bezdôvodne. akože, uberať si zo spánku dobrovoľne a vlastne zároveň nič zmysluplné nerobiť.
  • stále sa vracať k brčkavému. v mysli či činmi (aj keď to druhé už vlastne nerobím. či?)
  • ospravedlňovať sa ľuďom, aj keď skôr oni by sa mali mne, no radšej ja sama ustúpim len kvôli tomu, že mi na nich príliš záleží.
  • podceňovať sa. tak príšerne sa podceňovať.
  • nečítať. naposledy som dočítala knihu cez vianoce, keďže som bola chorá.
  • prokrastinovať. robiť bullshity. prokrastinovať. nechať-ubehnúť-hodinu-s-tým-že-som-poriadne-nič-nespravila.

bullshit

20. january 2017 at 22:23
odkaz na mojich minulých 365 dní. nečakám, že sa to bude niekomu chcieť čítať, pretože predsa len vyše 5000 slov je dosť, skôr si to tu dávam pre seba. pekné zhrnutie. a vidíte, aká som spomalená, keďže 2016 je už dávno za nami.

c

14. january 2017 at 12:32
nechápem, akým smerom sa môj život uberá. naozaj nechápem. nejak mám pocit, že niekto nad ním prevzal kontrolu a ja ju nedokážem získať späť. nepáči sa mi to.
viete..raz si utriedite myšlienky a máte pocit, že všetko máte vyriešené. je jasné, že sú momenty, keď vám to tak nepripadá a vraciate sa k predošlým výkyvom nálad, ale nie je to také časté.
a potom zrazu bem a niečo sa deje. a vy netušíte prečo sa to deje. a o čo tomu človeku ide.
ON SA SO MNOU SNAŽÍ ZNOVU BAVIŤ AKOBY SA NIČ NESTALO. PRIČOM PRED DVOMI TÝŽDŇAMI MI DAL NAJAVO, ŽE NEMÁ OČI PRE INÚ OKREM JEHO PRIATEĽKY. PANEBOŽE.
hneď mi bolo jasné, aký feedback dostanem. minimálne od mojej najlepšej kamarátky. a mám taký pocit, že od hocikoho by prišiel taký. "pošli ho doriti preboha je to úplný ko.ot".
lenže guess what. som hlúpa. namotaná. teenegersky zamilovaná. nech si hovorím čo chcem, stále mi na ňom záleží.
a práve keď to bolo na najlepšej ceste k akému-takému move-onu, zrazu sa objaví.
netuším, ako sa zachovať. mozog vraví jedno, srdce piští iné. takéto boje som nezažila len raz. vždy skončili mojim nervovým zrútením.
v kombinácií s množstvom povinností do školy je to pre mňa dosť zlé. vyzerá to tak, že každých 20 minút mám inú náladu. v jednej chvíli sa smejem a v ďalšej ležím na posteli a neviem čo so sebou, v negatívnom zmysle slova. v noci sa niekoľkokrát zobudím a ráno sa cítim, akoby ma prešiel tank. prajem si, aby som sa dokázala rozpoliť, možno by som sa potom viac sústredila na všetko, čo potrebujem a výsledky môjho zmýšľania a práce, ktorú vykonávam, by boli oveľa lepšie. nezvládam to. je toho na mňa príliš veľa naraz.

edit: raz sa za tento blog budem hanbiť oveľa viac ako za ten prvý. čo to tu píšem.
edit2: je to hnusný idiot prečo to robí nechápem prečo mi dáva tu skurvenu nádej ja už som začínala si zvykať a ja toto nechcem lenže nedokážem ľudí odpinkat ja nie som taká kurva ja neviem nechápem ničomu

do something.

4. january 2017 at 0:15
tieto vianoce nevyšli tak, ako som si predstavovala. dúfala som, že budem niekam chodiť, ze nebudem doma príliš často. nestalo sa. ochorela som niekedy okolo štefana a z postele som sa dostala až tesne pred silvestrom, ale aj tak som nebola úplne zdravá a tak som nikam nešla.

som sklamaná. nejak veci v poslednej dobe nevypalia podľa mojich predstáv. som deprimovana. chyba mi tých pár kamarátov, ktorých mám. neviem co je zle, prečo sa nezoberieme a nejdeme niekam. hocikde. celkom ma to mrzí. myslela som si, že keď budem mať 17, bude to iné. je pravda, že som odvážnejšia ako kedysi, komunikatívneješia, dokážem vyjadriť svoj názor, nesedieť len v kúte.

ale aj tak.. stále to nie je tak, ako by som chcela. stále nejdem na festival, na chaty, na koncerty. prečo? niekedy sú problém moji rodičia, ktorí majú až príliš strach. možno oprávnene. stále nie som dospela a sú za mňa zodpovední, ale už ma unavuje, ako ich musím presviedčať, že ísť vlakom do mesta vzdialeného viac ako 40km ma nezabije. alebo že môj social life je teraz pre mňa dôležitejší, ako bol kedykoľvek predtým a ze moja predstava pekného víkendu nie je doma za notasom alebo čítaním si. áno, mám rada aj relax, kľud, samotu, ale nie stále. potrebujem byt s ľuďmi viac než kedykoľvek predtým. naposledy som mala pocit plnohodnotného využitia času kedy? v lete? well veľa spravil brčkavý a teraz keď tu nie je.. kopa vecí vyzerá inak. sranda ako jeden človek ovplyvní takto veľa.

sakra. sťažujem sa. až príliš. a niekedy sa topim v sebaľútosti. neviem, čo je horšie. ale kde inde je lepší priestor na takéto myšlienky ako v článku? tiež je mi jasne, ze presne viem, kto môže tento stav nespokojnosti zmeniť. ja sama. sama som zodpovedná za svoj život, za to, čo sa v ňom deje, aký si ho spravím, taky ho budem mat. lenže niekedy sa zaseknem na mŕtvom bode a neviem co ďalej, ako sa pohnúť. presne ako teraz. potrebujem nakopnúť a neviem, kde to získam.

2 k 1 6

1. january 2017 at 16:29
je mi jasné, ako sa takýto článok bude nachádzať na 99% blogov, ktoré existujú, ale nemôžem si ho odpustiť ani ja. minulý rok bol pre mňa príliš prelomový. v januári som si vravela, že musí byť iný. volala som s mojou najlepšou kamarátkou a dohodli sme sa, že spravíme všetko preto, aby sme zažili čo najviac vecí, na ktoré budeme raz spolu spomínať.

stalo sa. najprv sa ona dala dokopy s festerom a ja som si s ním sadla až tak, že postupom času sa z neho stal aj môj fakt dobrý kamarát a s nimi dvoma tvoríme spolu malú squad. človek by povedal, načo sa im pchá do vzťahu tretia, no oni ma tak neberú, aspoň dúfam. ja sa pri nich málokedy cítim ako piate koleso a oni majú zároveň dostatok súkromia (vždy - ehmm skoro - viem, kedy sa zdekovať).

vo februári som začala aktívne hrať na gitaru a prišla som na to, že to asi nie je úplne čosi pre mňa, pretože moja motivácia v nasledujúcich mesiacoch prudko klesla. vystriedalo ju opäť naplno kreslenie, ktoré ma akosi baví omnoho viac a tiež som tento rok namaľovala niekoľko vecí, na ktoré som pomerne hrdá.

koncom marca začal môj highlight tohto roku. po viac než polroku som sa nejakým spôsobom znovu dostala do kontaktu s brčkavým, tentoraz oveľa bližšieho ako kedykoľvek predtým. postupom času som sa dostala do stavu, že som sa s ním bavila viac ako s mojou najlepšou kamarátkou, skoro. spoznala som ho osobne po dvoch rokoch, zažila som s ním.. veľa. o všetkom podstatnom som tu vlastne písala. uvedomila som si, že ho už nechcem len ako kamaráta a vtedy, keď som bola odhodlaná niečo spraviť, dať mu najavo záujem, po polroku nonstop písania si a chodenia von pretrhol náš kontakt, z ničoho nič. nechápala som, keďže z jeho správania som mala pocit, že ma má rád. vravel to kamarátovi. po necelých dvoch mesiacoch toho, ako sa so mnou nebavil, si našiel priateľku. bolo mi z toho zle, dlho som sa cez to nevedela dostať. až teraz, medzi sviatkami, som sa mu po dlhej dobe ozvala. došli sme k jeho vyznaniu, že to dievča fakt ľúbi a nemá oči pre žiadne iné, žiadne kamarátky, nič. nechcela som sa ani im pchať do vzťahu, ale myslela som, že nemusíme sa prestať baviť úplne. well, bola som na omyle. po tej konverzácií sa však cítim oveľa lepšie ako pred ňou. minimálne nemám chuť plakať. nejak sa snažím uzavrieť teraz už 2 roky aj 10 mesiacov starú kapitolu menom brčkavý. wish me luck.

spoznala som aj pár ďalších ľudí, ktorí stoja za zmienku, hoci títo traja - moja best, fester a brčkavý ma ovplyvnili tento rok najviac. okrem nich to bol blonďák - prvý, ktorého som si až tak veľmi pripustila k telu, v lete, na domovici; potom fotografka, ktorá ma vypočuje v momentoch, keď nikto iný nechce a poradí mi, ako vie; sesh, s ktorým som si začala písať koncom leta a ktorého som najprv hnusne považovala za akúsi náhradu brčkavého, ale nakoniec som zistila, že je úplne iný a fajn a síce sme sa ešte nestretli osobne, no dúfam, že k tomu dôjde; sauline a alie, moje úplne najobľúbenejšie blogerky a vlastne už aj kamarátky, ktoré tiež počúvajú moje častokrát zbytočné reči a som im za to - rovnako ako všetkým zmieneným za všetko - nesmierne vďačná.

ako nad tým rozmýšľam, väčšina toho, čo sa dialo, bolo o ľuďoch, iba o ľuďoch. niektoré veci a rozhodnutia ľutujem, no nie až tak, aby som mohla povedať, že to bol zlý rok. vlastne bol asi najlepší, aký som doteraz za svoj krátky život zažila. pocitovo najpreplnenejší. priam bol nimi nasýtený. a presne tak by to malo byť. nemôžme byť šťastní bez toho, aby sme občas neboli smutní, nie je to o tom. ide o to, aby sme verili, že po každom downe príde up a boli zmierení s tým, že po každom upe príde down. pretože to je život. horská dráha.

zatiaľ ešte spisujem svoj diárový súhrn roka, 365 viet o každom dni, ale kvôli svojej dĺžke tu hodím neskôr asi len odkaz, pretože to by bol článok naozaj na dlho. každopádne, chcela by som vám popriať šťastný nový rok 2k17, nech je aspoň rovnako dobrý, ak nie lepší, ako bol ten minulý!