December 2016

b

23. december 2016 at 19:02
za posledné 2 dni
počet účtov, ktoré som si zablokovala: 1
počet zmeškaných hovorov: 0
počet prijatých správ: 0
počet ráz, kedy som nemala ďaleko k mental breakdownu: 3
počet ráz, kedy si moji rodičia všimli, že sa niečo deje: 1
počet mojich hovorov, ktoré mi volaní zdvihli: 1
počet ráz, kedy som rozmýšľala PREČO PREČO PREČO:
počet ráz, kedy som naozaj ľutovala, že nemám doma nič psychotropné: 4
počet ráz, kedy si dotyčný uvedomil, že je so mnou niečo zlé a že to je kvôli nemu: error no answer found

nehovor možno, ak chceš povedať nie.

22. december 2016 at 23:53
je to ľahké. povedať niekomu, že sa má pohnúť ďalej. povedať dievčaťu, že pre ňu nebol dosť dobrý. že si zaslúži lepšieho. že to je obyčajný kus hovna.
lenže.. on sa jej stále bude objavovať v snoch a predstavách. stále jej ho bude pripomínať všetko, na čo sa pozrie. čo začuje. ľudia vravia, že láska je krásna a bolestivá zároveň. až nedávno zistila, ako to presne mysleli. spomína na to, ako sa jej dotkol a usmieva sa. vzápätí si uvedomí, že ten chlapec je preč a pravdepodobne sa už nevráti. že drží v rovnakom náručí, v ktorom držal ju, inú. odišiel zrazu. bez vysvetlenia. zanechal za sebou spúšť. niečo, čo sa nedá len tak opraviť. bude trvať strašne dlho, kým jej z hrude spadne ten kameň, čo ju tam ťaží. možno to budú mesiace, možno roky. že tie dlhé noci bez rozhovoru, objatia, so slzami v očiach, neodídu tak skoro.
klišé. neviem písať o ničom inom.