October 2016

spirits in the dark.

29. october 2016 at 14:10
mám strach.
zo spoznávania nových ľudí.
zo zabúdania.
z opúšťania.
z prvých stretnutí.
z prvých rozhovorov.
a predsa. túžim spoznávať nových ľudí, zabúdať, opúšťať, zažívať prvé stretnutia a rozhovory.
protiklady.
nie som typ človeka, ktorý zapadne do každej spoločnosti, ale milujem byť v spoločnosti iných ľudí. opovrhujem princípmi, no v hĺbke duše ich obdivujem. nervozita dokáže obmedziť moju aktivitu na nulovú a nedokážem myslieť na nič iné a neviem, či som spravila dobre.
mám chuť zrušiť veci, ktoré som si naplanovala, pretože sa bojím, že to nevyjde. a predsa to chcem zažiť. som rozpoltená a ovláda ma moja iracionálne uvažujúca časť hlavy.
unáhlené rozhodnutia.
robím dobre?
a potom to končí s rumom ako záchranou.
prečo sa nedokážem uvoľniť?
vnútorné napätie.
chcem žiť a keď na to prichádza, tak si nie som istá.

i don't want to forget how it felt.

20. october 2016 at 22:05
je fajn vyjasniť si veci a netváriť sa, že je všetko ok, keď nie je. vravieť veci na rovinu a naučiť sa znášať pravdu aj keď nie je najpríjemnejšia.
mala som to už spraviť skôr. vyjadriť čo cítim a čo ma štve. nemusela som znášať nevedomosť tak dlho. no aj keď si ku mne konečne bol úprimný, aj tak si nie som istá, čo bude ďalej.
odpúšťam ti zas a znova lebo aj keď sa na teba viem hnevať, nikdy to netrvá dlho.
tvrdíš, že nechceš, aby sa medzi nami čokoľvek menilo, ale..
vieš o tom, že ak si od niekoho dávaš pauzu, učíš sa bez neho žiť?
zas je tu niekto iný. so seshom to začína rovnako ako kedysi s tebou. veľa správ a niekoľko prebdených nocí. porovnávam si ho s tebou, neviem si pomôcť. si však úplne iný a aj keď si so seshom rozumiem, nie je to také ako s tebou.
robím presne to, čo mi moja best povedala, že budem robiť.
snažím sa nahradiť ťa niekým iným kým tu nie si.
a to zo mňa robíniekoho, kým som sa nikdy nechcela stať.

everybody needs some time all alone.

14. october 2016 at 23:57
uvedomujem si, že by som nemala zhadzovať samu seba
kvôli nejakému človeku
ale keď mne tak strašne moc záleží
neviem si predstaviť veci
bez
príliš som si zvykla a nejde odvyknúť si
raz som to zvládla
zabudla som
vytesnala
vyhodila
vymotala z hlavy
a keď je to tu zas už to nejde tak ľahko ako vtedy
snažím sa hľadať pozitíva
veľa spím (málo žijem)
veľa sa učím (strata času?)
rozprávam sa viac s inými ľudmi (až príliš sa niektorým otváram)
možno to prejde
časom
ako všetko
(nič nie je navždy)
(ani láska ani smútok)
je to zlé?
objím ma a povedz niečo pekné

don't go i can't do this on my own.

8. october 2016 at 16:53
chýbaš mi
nemám komu vravieť veci, ktoré som hovorila tebe
veľa spím, aby som nemusela myslieť na to, že tu nie si
tvoje tričko je občas mokré od sĺz

moja hlava si náhodne spomína na momenty
niekedy cítim tvoju ruku na mojej
na chrbte na bokoch
počujem tvoj hlas v mojej hlave
škoda, že len tam
keby som ťa v tejto chvíli stretla, netušila by som, ako sa zachovať
s tebou som bola preč
v lepšom svete
nebývala som smutná
nikdy nie dlho

tie spomienky bolia a niekedy sa zobudím a usmievam sa, lebo ťa vidím v sne a v predstavách a potom ma to pridlávi a ja zrazu nevládzem a trasiem sa
vráť sa