i meant all the things i said.

30. august 2016 at 11:28
asi najkrajší víkend posledných dvoch mesiacov, a to som tam nemala byť. och ako veľmi by som to teraz ľutovala.
kedysi boli neskutočne kúl také tie kolieska na topánky, na ktorých ste sa vozili. niekto ich vytiahol a snažili sa ma to naučiť. beznádejné. skončilo to rovnako ako so skateboardom. rýchlo.
ležala som na hojdačke a pozerala sa na bezoblačné nebo plné hviezd. ako veľmi milujem noc. natlačili sme sa do stanu, prikrytí kopou vrstiev a aj tak mi bola trochu zima. stálo to za to. nerozprávali sme stále, ale tie chvíle ticha mi neprekážali. mám rada pohodlné ticho. od tretej v noci do svitania sme pozerali 50 shades of grey a až potom sme to vzdali a padli do teplej postele, v ktorej sme strávili celé doobedie. ležali sme tam, pozerali do stropu, driemali, občas niekto niečo povedal, púšťali sme hudbu a skúšali napodobňovať zvuky každého zvieraťa, ktoré nás napadlo.
varenie podľa buzfeedu nie vždy vyjde, ale nikomu to nevadilo. podvečer som ich opustila, nechala im priestor na súkromie.
nasadla som do auta k brčkavému a s trochu krútiacim sa svetom sa nechala odviezť, kde chcel. zašli sme na letisko a chcel, aby som šoférovala. prvýkrát v živote. nie práve triezva. nešla som. nechcela som. mohla som. nevadí.
má tak ľadové ruky, ale nemyslím, že ma striaslo kvôli tomu.
veľa som rozprávala a nevadilo mu to. keď som s ním, tak nejak vytriezvem a ostane mi len tá uvoľnenosť, nerobím žiadne divné veci. možno len trochu viac túžim po jeho objatiach a dokážem to dať najavo. a potom ich získam a nemôžem byť šťastnejšia.
tak tmavé oči, že som nedokázala rozoznať, kde má zrenice a kde dúhovku. v pomaly prichádzajúcom súmraku až čierne.
dostala som od neho sľub, že do konca leta sa ešte stretneme. chcem ho vidieť už teraz a to prešli len dva dni. po dvoch rokoch nevídania sa..
vysadil ma pred jej domom, bolo zamknuté, musela som volať festerovi, lebo ona by mi neotvorila len tak rýchlo. prvá veta, ktorú som mu povedala, bola jemnejšou ódou na jeho bratranca, brčkavého. v ten večer to nebola jediná vec, ktorú som mu prezradila.
ležala som na balkóne bez zábradlia a znovu boli mojou spoločnosťou len hviezdy. neuvažovala som jasne, ale bola som šťastná.
sme k sebe úprimnejší. vieme o sebe viac.
včera sa začal posledný rok mojej neplnoletosti. napísala mi to najkrajšie prianie. odpustila mu. vezmem si k srdcu jej radu, že mám ísť do toho.
život je príliš krátky, aby som nerobila to, po čom túžim.
 


Comments

1 sarushef sarushef | Web | 30. august 2016 at 12:47 | React

to zní tak magicky, krásně, že mi to samotné připomnělo několik nocí z minulosti. píšeš božsky!

2 Ariel Ariel | Web | 30. august 2016 at 22:04 | React

všetko najlepšie :)

3 Saja Saja | 31. august 2016 at 15:49 | React

Uplne magický článok!

<a href="http://sajafrey.blogspot.sk/2016/08/letna-giveaway-2016.html">Letná giveaway na blogu!</a>

4 IVANxNA IVANxNA | Web | 2. september 2016 at 23:25 | React

Normálne mi chýbalo takéto to pravé písanie! Milujem tvoj blog, pripomenulo mi to mňa, keď som ešte pôsobila na tejto platforme a mávala som z toho takú radosť! Milujem tvoj blog, milujem milujem milujem a určite sa k tebe budem vraciať vraciať vraciať.

IVANNA from http://ivanxna.blogspot.sk/

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement