keep me in your arms.

18. july 2016 at 17:20
zrazu boli dve hodiny ráno a on ma volal von, lenže ja som nemohla, pretože som na druhý deň skoro ráno vstávala a šla brigádovať. tak mi povedal aby som mu aspoň zakývala z okna a potom keď prišiel, ma volal, nech idem dole a ja som šla. prvé veci čo som našla, tričko, v ktorom som spávala, nenavoňaná, neučesaná, trochu rozospatá. a on stál pred našim domom a čakal na mňa a hneď ako som vyšla vystrel ruky, s tichou prosbou, nech ho už konečne objímem.

"aká si maličká."
"ja viem."

a potom sme tam stáli a rozprávali sa a on pil radlera a ja som bola nervózna, aj z neho, aj z rodičov, tŕpla som, či sa nezobudia, to by nedopadlo dobre. a riešili sme kadečo a potom som xtý krát spomenula, že som nervózna z oca a on povedal, že už pôjde a znovu ma objal a v jeho náručí som sa cítila tak bezpečne, strácala som sa v ňom a bolo mi strašne dobre.

"vidíme sa na kotlíku, však?"

okamžite mi písal, či je všetko v pohode, či sme nikoho nezobudili.

"som fest rád, že si aspoň na chvíľu vyšla von."

má brčky a oči oči oči a ten pohľad a hlas a ruky občas som až nevnímala slová, nemohla som sa naňho vynadívať a v noci je všetko lepšie a ja ho mám tak rada a chcem ho objímať nekonečne dlho.

predvčerom som spala u best a mali sme ísť na kotlík, mala som ho tam stretnúť a tancovať a spievať a mala tam byť zábava a vatra a mala to byť veľmi fajn noc.
pršalo, bola zima, nikam sme nešli.

aj tak to bola veľmi fajn noc. s festerom a best sme si dali filmový maratón - videli sme sinister, kruh, 21 jump street, the getaway, love wrecked a the notebook a piekli sme spolu pizzu, tancovali a spievali a spala som asi dve alebo tri hodiny a nemám sa na čo sťažovať, lebo presne takéto noci milujem.

bola som sklamaná kvôli brčkavému, to je pravda, chcela, potrebovala som ho vidieť. nemôžem sa nabažiť pohľadu naňho.
a potom mi ponúkol odvoz.
a ja som ho brala všetkými desiatimi.
bolo mi jedno, kto na to čo povie.
best sa nevyjadrila, aj keď viem, aký ma na to názor, fester asi ani nevedel, že jeho bratranec stojí na aute pred domom a moji rodičia sa naňho pýtali.

"nepôjdem rýchlo, aby si sa nebála"

som pri ňom nervózna, to sa nedá poprieť. neviem, ako veľmi to na mne vidno, ale ja to cítim. pozerala som sa naňho stále, keď sledoval cestu pred sebou.

"ty sa tam potom vrátiš?"
"hej, pôjdem na druhý chod."
"a prečo tu teda ideš so mnou?"
"čo by som pre teba nespravil."

neviem, ako na to reagovať. usmievam sa a nemôžem prestať a neviem momentálne písať o ničom inom, lebo som kvôli nemu tak moc šťastná a je to zvláštne, pretože mne sa takéto veci nikdy nediali.

kedy ťa môžem vidieť znovu?
naozaj neviem písať o ničom inom.
 


Comments

1 Madame Madame | Web | 19. july 2016 at 15:46 | React

Usmievam sa. Robím to poslednú dobu často. Neviem ako som sa tu objavilo a prečo som to znovu skúsila. Na druhej strane mi je to jedno. Nech už sa bude diať čokoľvek, bude sa diať.
Ale ak to chceš vedieť - teším sa. Naozaj. Pretože som osamelá a ten, ktorý sa zdal ako hrdina sa stáva postupne hrdinom inej. Vidím však, že niektorí z mojej minulosti našli svoje záchranné kolesá. Našli svoju náruč, do ktorej môžu vbehnúť. Robí ma to šťastnou. A je to dobré! Sľubujem, že ma to teší a vôbec nie som smutná. Momentálne ani neviem čo je to plakať *aj keď plač je iba pár krokov za mnou*.
Hviezdy tancujú, hory fajčia a tíšiny hučia. Ja miznem skadiaľ som prišla. Ale šťastná. Vďaka tomu, že vy ste všetky šťastné.

2 Winny Winny | Web | 21. july 2016 at 16:12 | React

Ja keď toto čítam je mi toršku smutno. Lebo tie smsky. Tie vsyystreté ruky na objatie. Tie nočné návštevy. Máš pravdu, vtedy je všetko lepšie. A je to také milé. Keby len milé. Ja osobne to vnímam takéto momenty ako krásne a nenahraditeľné, keď človek len tak príde. Človek na ktorom ti záleží. A potom ti napíše smsku, že je fest rád.  Presne ten pocit, že ho máš plnú hlavu a nevieš písať o inom. A že si šťastná. Že to je akoby si sa prechádzala po nekonečnej lúke a cítila sa tak ľahká a slobodná. Sú to najlepšie pocity. Akurát je škoda, že s tvojou kamoškou nevychádzajú.
Trošku nostalgie na mňa prišlo, keď som to zažívala s mojim Kučeravým..

3 Sanna Eleanor Sanna Eleanor | Web | 22. july 2016 at 13:02 | React

Kiežby sa aj mne niečo takéto prihodilo. Je to krásne, láska je krásna. Pocit zamilovania je krásny. To keď v noci nemôžem spať lebo si predstavuješ jeho. Všetko je tak dokonalé.
A potom príde sklamanie. Ale verím, že vám tá krása dlho vydrží :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement