July 2016

how am i supposed to learn how to live without you?

23. july 2016 at 11:33
netuším, kedy sa to stihlo tak veľmi posrať, že to už nejde napraviť.
hojdačka klesá dole bleskovou rýchlosťou a ja padám s ňou.
to šťastie, o ktorom som mlela posledných pár dní, týždňov, sa vyparilo behom jedného momentu. ako to, že jedna veta dokáže spôsobiť toľko bolesti?

"je koniec, už nie sme my dve, ty a ja."

moja najlepšia kamarátka sa mi v priebehu pár hodín vzdialila tak veľmi, ako nikdy. netuším, či už neodišla úplne. ak aj nie, onedlho sa to stane a nevyhnem sa tomu.
nikdy som nepociťovala takúto ťažobu, ktorá ma tlačí zvnútra, nedovoľuje mi zhlboka sa nadýchnuť a vháňa mi slzy do očí.
ona tu bola vždy, nonstop, päť rokov. pred piatimi rokmi som bola jedno ustráchané dievča, ktoré nemalo žiadne ozajstné kamarátky, cítila som sa opustene, nepatrila som do kolektívu. ona za mnou prišla, začali sme dávať ľuďom prezývky, riešili sme prvé detské lásky, boli sme stále spolu.
a teraz odchádza.
nedáva šancu tomu, že by sme sa k sebe dokázali vrátiť.
kvôli čomu?

"rozdelil nás chlap, je to absurdné, však? niečo si stratila, niečo si získala, tak to v živote chodí, nikdy nemáš všetko."

možno to znie hlúpo a nezmyselne, ale nie je to len o tom, že oni dvaja sa neznášali. a nejak neviem slovami popísať, o čom to presne bolo. momentálne nedokážem ani normálne rozmýšľať. to dievča mi bolo vážne ako sestra, prešli sme si všeličím a bolí to, tak strašne moc ma to bolí, že nás rozdelilo niečo takéto.
nevedela som si vybrať stranu, tak to urobila za mňa.
ešte pred týždňom sme ležali na posteli, rozprávali sme sa, tancovali sme.
je ťažké to vysvetliť, ale keď sme boli spolu fyzicky, niekde von, v meste, u nej, všetko vždy bolo v poriadku, nehádali sme sa asi ani raz a ak hej, všetko zlé bolo preč po niekoľkých minútach, pretože sme sa proste na seba nevedeli hnevať. ale akonáhle sme od seba preč, dopadne to takto. správy a telefonáty nás ťahajú od seba preč.
najhoršie je, že teraz to už je aj tak jedno. nebudem s ňou, nebudeme sa rozprávať.

brčkavý je tu, pri mne, vie o všetkom. hnevá ma, že to vravím práve jemu, keďže on je dôvod a necítim sa zle len ja, ale aj on. je to odo mňa neskutočne egoistické. lenže nikto iný tu momentálne nie je. mám málo ozajstných kamarátok. spočítala by som ich na prstoch jednej ruky. teraz odpadáva ďalší prst..... a vlastne dva. fester je s ňou, nie so mnou. takže ak strácam ju, strácam aj jeho. všetky ostatné kamarátky sú preč, rozlezené po svete. jediný, kto tu je, je on, brčkavý. a ja mu nedokážem povedať, že sa mám fajn, keď sa ma pýta. neviem sa tak pretvarovať.
a potom to skončí tak, že jeho to štve a zle kvôli tomu spáva.
asi by som len mala byť ticho, zalezená doma, vydržať to, že ona tu viac nie je a potom skúsiť žiť bez nej.

nedávno mi boli adresované slová, že toto leto bude pre mňa prelomové.
je.
na jednu stranu nemôžem byť šťastnejšia vďaka brčkavému.
a teraz nemôžem byť smutnejšia kvôli nej.
neviem, čo idem robiť.

keep me in your arms.

18. july 2016 at 17:20
zrazu boli dve hodiny ráno a on ma volal von, lenže ja som nemohla, pretože som na druhý deň skoro ráno vstávala a šla brigádovať. tak mi povedal aby som mu aspoň zakývala z okna a potom keď prišiel, ma volal, nech idem dole a ja som šla. prvé veci čo som našla, tričko, v ktorom som spávala, nenavoňaná, neučesaná, trochu rozospatá. a on stál pred našim domom a čakal na mňa a hneď ako som vyšla vystrel ruky, s tichou prosbou, nech ho už konečne objímem.

"aká si maličká."
"ja viem."

a potom sme tam stáli a rozprávali sa a on pil radlera a ja som bola nervózna, aj z neho, aj z rodičov, tŕpla som, či sa nezobudia, to by nedopadlo dobre. a riešili sme kadečo a potom som xtý krát spomenula, že som nervózna z oca a on povedal, že už pôjde a znovu ma objal a v jeho náručí som sa cítila tak bezpečne, strácala som sa v ňom a bolo mi strašne dobre.

"vidíme sa na kotlíku, však?"

okamžite mi písal, či je všetko v pohode, či sme nikoho nezobudili.

"som fest rád, že si aspoň na chvíľu vyšla von."

má brčky a oči oči oči a ten pohľad a hlas a ruky občas som až nevnímala slová, nemohla som sa naňho vynadívať a v noci je všetko lepšie a ja ho mám tak rada a chcem ho objímať nekonečne dlho.

predvčerom som spala u best a mali sme ísť na kotlík, mala som ho tam stretnúť a tancovať a spievať a mala tam byť zábava a vatra a mala to byť veľmi fajn noc.
pršalo, bola zima, nikam sme nešli.

aj tak to bola veľmi fajn noc. s festerom a best sme si dali filmový maratón - videli sme sinister, kruh, 21 jump street, the getaway, love wrecked a the notebook a piekli sme spolu pizzu, tancovali a spievali a spala som asi dve alebo tri hodiny a nemám sa na čo sťažovať, lebo presne takéto noci milujem.

bola som sklamaná kvôli brčkavému, to je pravda, chcela, potrebovala som ho vidieť. nemôžem sa nabažiť pohľadu naňho.
a potom mi ponúkol odvoz.
a ja som ho brala všetkými desiatimi.
bolo mi jedno, kto na to čo povie.
best sa nevyjadrila, aj keď viem, aký ma na to názor, fester asi ani nevedel, že jeho bratranec stojí na aute pred domom a moji rodičia sa naňho pýtali.

"nepôjdem rýchlo, aby si sa nebála"

som pri ňom nervózna, to sa nedá poprieť. neviem, ako veľmi to na mne vidno, ale ja to cítim. pozerala som sa naňho stále, keď sledoval cestu pred sebou.

"ty sa tam potom vrátiš?"
"hej, pôjdem na druhý chod."
"a prečo tu teda ideš so mnou?"
"čo by som pre teba nespravil."

neviem, ako na to reagovať. usmievam sa a nemôžem prestať a neviem momentálne písať o ničom inom, lebo som kvôli nemu tak moc šťastná a je to zvláštne, pretože mne sa takéto veci nikdy nediali.

kedy ťa môžem vidieť znovu?
naozaj neviem písať o ničom inom.

it will either make you or destroy you.

13. july 2016 at 20:06
tak nejak sa veci dali do poriadku. síce sa moji najobľúbenejší ľudia stále neznášajú a odmietajú sa čo i len vidieť, ale aspoň sa so mnou obaja bavia. nejak je zrazu všetko tak, ako má byť a ja som šťastná. dnes to asi napíšem viackrát. ale ja musím.
som šťastná.
som šťastná.

brčkavý sa ku mne správa ako k soulmate. zdôveruje sa mi s vecami, o ktorých asi nehovorí každému a pýta si odo mňa rady. zaujíma sa o to, čo si myslím.
v sobotu idem s best a festerom na jednu akciu, regionálnu súťaž vo varení gulášu, kde budú vystupovať aj rôzne kapely a nakoniec bude zábava a on sa ma pýtal, či tam budem. chcem ho vidieť a on tam bude. kvôli best však za nami nechce prísť, a tak si ma plánuje odchytiť niekde inde.
"objímeš ma aspoň, keď sa stretneme?"
toto je už asi štvrtýkrát, čo mi vyčíta, že som ho vtedy, pri prvom stretnutí, neobjala. ako to, že ma takouto jednoduchou vetou dokáže donútiť sa usmievať ako mesiačik na hnoji?
dnes v noci mi bude volať, pretože ide byť na pool party, kde budú všetci na sračky, ale on sa nechce opiť, lebo naposledy to s ním dopadlo dosť zle, a tak si po 19 rokoch života uvedomil, že preháňať to s alkoholom nemá význam a teraz na pitie absolútne nemá chuť.
prečo o jedenástej v noci riešime, či má mucha mozog a ak hej, tak kde? milujem na ňom to, že sa len tak ľahko neurazí, aj keď si z neho uťahujem. vlastne on mi robí to isté a s vtipnejším chalanom som sa ešte nikdy nekamarátila.

u kohokoľvek sa cítim ako doma akonáhle u nich stojím za kuchynskou linkou. v sobotu budeme robiť pizzu s best a teším sa, síce je to hlúposť a nikto asi takéto veci nerieši, mňa to robí šťastnou. nemôžem sa dočkať, po týždni sa vráti z dovolenky a ja mám pocit, akoby som ju nevidela mesiac. možno aj preto, že sme sa pár dní nerozprávali. nikdy som nemala žiadne dievča rada tak, ako mám rada ju.
štve ma, že býva asi 10 km odo mňa a ja za ňou nemôžem ísť len tak hocikedy, pretože mi do jej dediny idú dva spoje a to veci výrazne komplikuje. uvedomujem si, že niektorí priatelia bývajú od seba desiatky či stovky kilometrov, ale ja si to neviem predstaviť. potrebujem byť s ňou osobne čo najčastejšie, pretože to dievča ma dokáže pochopiť s čímkoľvek. aj keď brčkavý je asi výnimka.
keď ju vidím s festerom, prajem si raz byť s takým chlapcom a mať taký vzťah, aký majú oni dvaja.

tento týždeň vypomáham na jednom detskom dennom tábore ako prekladateľka v tvorivých dielňach, keďže decká sú okolo predškolského veku a američanom - animátorom ešte úplne nerozumejú. nikdy by som nepovedala, že stráviť 5 hodím vkuse dokopy s 200 deťmi, ktoré sa striedajú po skupinách, je také náročné. kombinujúc moje nočné konverzácie s brčkavým, ktoré sme však museli výrazne skrátiť, a tú robotu, každé poobedie sa vraciam domov, ako keby som týždeň nespala a do večera nepohnem vôbec prstom. musím spať a ležať v posteli, vyčerpáva ma to viac, ako by bolo dobré. možno zniem akoby som bola neschopná normálne pracovať, ale aj na mojich spolupomocníčkach z iných skupín vidím, že to majú rovnako.
už nech tento týždeň skončí.
už nech je tu sobota.
už nech som s festerom a best a tancujeme spolu na nejaké česko-slovenské hity.
už nech okolo seba cítim ruky brčkavého.

hold your memory for a moment with a blind hand.

8. july 2016 at 11:22 | jay |  píšem
nechápem, čo sa to deje. všetko je tak nejak.. naopak. nikdy by som nepovedala, že to takto bude. moja najlepšia kamarátka sa so mnou nebaví. odvtedy, ako si začala s festerom to je iné, ako bývalo. najprv to vyzeralo tak, že sa nič nezmení, aj keď sú spolu. ja si s ním rozumiem oveľa, oveľa viac, ako si moja best rozumie s jeho najlepším kamarátom. my sme vlastne boli taká trojka už predtým, ako boli spolu a môžem povedať, že fester je asi môj prvý ozajstný kamarát, so žiadnym chlapcom som sa predtým nebavila tak ako s ním. ešte pred dvoma týždňami ma spolu dostávali zo zlej nálady kvôli brčkavému - a darilo sa im. minulý týždeň sme boli niekoľko hodín v parku, len sme tam po konci školy sedeli a jedli pizzu a smiali sme sa a bolo nám fajn. a teraz.. ani jeden z nich sa so mnou nerozpráva. nerozumiem. už ničomu. oni majú seba navzájom a ja? tí dvaja pre mňa znamenajú viac ako hocikto iný.

fajn, možno tu niekto je. brčkavý mi začal písať správy sám od seba niekoľko dní za sebou po tom, ako som preplakala pár rán v noci to nejak nejde a ja nie som typ človeka, ktorý dokáže odmietať ľudí. hlavne tých, ktorých mám radšej, než by bolo dobré. a tak sa znovu bavíme. viac ako sa bavím so svojou najlepšou kamarátkou. damn. chce sa so mnou stretnúť. chce ma ísť voziť na aute jeho mamy, kde má diaľničnú, chce ísť niekam preč. predvčerom sa strašne opil a prosil ma, aby som mu robila spoločnosť uprostred noci. ledva rozprával, keď sme volali. mám živé ponaučenie, že 15 borovičiek brzdiť pivom nie je dobrý nápad. nadával si do kokotov, rovnako ako mu nadávala niekoľko dní predtým moja best. možno aj v tom bude ten problém - oni dvaja sa neznášajú.

dvaja ľudia, na ktorých mi záleží asi najviac v živote (festera teraz nerátam), sa nemôžu zniesť. musím si vyberať. jeden alebo druhý. až prednedávnom sme si ja s best uvedomili, aké je dobré, že mám festera rada.

to dievča mi chýba, a to prešlo len niekoľko dní.

inak som znovu prechladnutá - mne sa to podarí každé leto, len teraz to prišlo skôr ako inokedy. sedím alebo ležím doma, prespím pol dňa, pozerám filmy a game of thrones, pijem zázvorový čaj, ktorý neznášam, čítam knihy a snažím sa čo najskôr vyliečiť, aby som budúci týždeň bola schopná ísť na jedinú brigádu, ktorú sa mi podarilo v našom meste zohnať - robiť na detskom tábore. a potom niekedy ísť preč s brčkavým. v sobotu má byť aj jedna akcia - regionálna súťaž vo varení gulášu, kam sme boli dohodnutí ísť s best a festerom. neviem. nasledujúci týždeň idem na chatu do tatier, snáď sa mi podarí ísť pozrieť aj alie a zájsť aj do popradu.

tieto dni sú príliš zvláštne na to, aby som dokázala skonštatovať, či som šťastná alebo nie.
na jednej strane brčkavý a na druhej moja najlepšia kamarátka.
sakra.