it's cold when we're apart.

9. may 2016 at 20:09 | jay |  píšem
je to zvláštne, ako si na istých ľudí dokážem zvyknúť za tak krátky čas. a desivé. mám pocit, že žijem s otvorenými očami a akonáhle žmurknem, všetko sa to vytratí.
vždy som negatívne naladeným ľuďom vravievala, že nemajú myslieť na zlé, na koniec, na veci, ktoré sa môžu pokaziť, ale teraz sa odrazu radím medzi nich. čakám na to, čo všetko pokazí. lebo áno, momentálne som šťastná a môžem to tu napísať aj milionkrát, aj to napíšem, chcem to vykričať všade. za posledné dva roky si nepamätám také dlhé obdobie, kedy som bola takto šťastná. ale aj tak tu pomaly prichádza ten oblak, hmla, možno to, čoho sa desím už je tu, neviem. niekedy zniem až paranoidne a možno až schizofrenicky, keď sa vo mne ozývajú dva hlasy, jeden sa nemôže popri rozprávaní prestať usmievať a ten druhý je raz vydesený a potom zas prázdny.
chýba mi, naviazala som sa (schválne nechcem použiť slovo namotala.. nepáči sa mi, ako to znie). všetci okolo mi neustále opakovali, že sa s ním mám dohodnúť a niekam už konečne ísť. odhodlala som sa, trikrát a nevyšlo to. mal program, potom som bola ja chorá, potom zas on nestíhal. začínajú mi ho pripomínať ľudia. frajer mojej najlepšej kamarátky. spolužiak. ten sa ma naňho už niekoľkokrát pýtal, vyzvedal, čo spolu máme.
keby len vedel, ako je to v skutočnosti.
prečo sa o mne bavili, keď boli opití?
prečo sa nedokážem normálne rozprávať s ľuďmi, ktorých práve spoznám? o bežných veciach?
tak nejak ma dostalo, keď mi písal, že vie presne, ako sa cítim, keď neviem, čo povedať, zoznamovať sa s ľuďmi len tak, nereagovať rovnako spontánne ako ostatní. išiel do školy o rok a pol neskôr do školy kvôli niečomu ako social anxiety (aj keď to presne tak nenazval). bolo to to posledné, čo by som naňho povedala. netreba dlhé rozhovory na to, aby som videla to sebavedomie, ktoré z neho teraz vyžaruje. aj pri ňom sa mi potvrdilo, že ľudia naozaj nie sú takí, za akých ich považujete na prvý pohľad.
 


Comments

1 Alie Alie | 15. may 2016 at 21:57 | React

počkať? on sa o tebe rozprával ked bol opitý? a ešte stále ste neboli na tom pive? mal by to čo najskôr napraviť a niekto by mu tiež mal konečne povedať, o čo prichádza.
tiež sa nedokážem normálne rozprávať s ľudmi kt. práve spoznám. myslím že je to v poriadku. asi to bude akýsi údel introvertov. ja mám častokrát problém komunikovať s ľudmi, ktorých poznám roky :D
a julka, prosím ťa, nebud paranoidná. vonku je krásne, čím dalej teplejšie a letnejšie a ty si šťastná. sama to vravíš. tak sa netráp. ( sakra ja si založím motivačný blog ). niet prečo.  len si užívaj to svoje šťastie, v prítomnosti, lebo to je jediné miesto, kde niečo zmôžeš :D

2 Brunet. Brunet. | Web | 21. may 2016 at 19:02 | React

prišla som na tento blog až teraz a veľmi neviem o akom chalaniskovi sa bavíme, tak ti poviem skôr názor na to, ako si povedala:  "ale teraz sa odrazu radím medzi nich. čakám na to, čo všetko pokazí." ... nečakaj na to, nemysli na to, nepočúvaj ten zlý vnútorný hlas, kašli na to.. nenechaj si pomiasť hlavu zlými myšlienkami.. niekedy je lepšie nečakať nič. :)

Krásny blog, rada sa sem opäť vrátim :-)

3 mladakrv mladakrv | Web | 21. may 2016 at 19:35 | React

Človeku sa stávajú veci, ktoré nechce, aby sa mu stali. Nemysli na to a buď šťastná. To, čo píšeš, mi pripomína seba pred časom, a teraz som na tom kompletne inak. Čas si nás vycvičí, alebo si my vycvičíme čas. A bude hůř (:

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement