January 2016

not anymore.

30. january 2016 at 22:01 | jay |  píšem
načo mám potrebu zapĺňať prázdne miesta?
prečo sa mám cítiť sama, keď mám okolo seba síce iba pár ľudí, no takých, o ktorých viem, že sú to oni - tí, čo ostanú?
prečo sa mám trápiť nad vecami, ktoré mi môžu byť teraz akurát tak ukradnuté?
som dosť pozitívne rozmýšľajúci človek a nemám chuť ním prestať byť.
síce to tu tak často nevyzerá, ale áno. možno sa snažím presvedčiť samú seba o tom, že istých ľudí nepotrebujem, neviem. najhoršie je, že každý, komu som sa s tým zverila, tvrdí niečo iné. a nakoniec si vezmem k srdcu radu len jednu.
netreba mi zapĺňať prázdne miesta.
nemusím sa cítiť sama.
nebudem nikoho držať.
som si vedomá, že budem mať chvíľky, keď budem opäť o všetkom pochybovať. ale potom si to zopakujem zas a znova.

and in that moment, i swear we were infinite.

16. january 2016 at 22:42 | jay |  píšem
včerajšo-dnešná noc bola jedna z tých, ktoré si proste zapamätám. prespávala som spolu s bašou u sis a mali sme s jej a kubom a kubovými rodičmi a ešte nejakými ľuďmi program, tancovali sme na ta ne (odteraz spomienková pesnička), smiali sme sa, bolo nám fajn. potom sme boli hore na poschodí sami štyria, hrali sme človeče (viete o tom, že existuje človeče napi sa? vyskúšame?), lebo prečo nie, zas a znova počúvali elán, prebrali sme témy, o ktorých sa bežne ľudia nebavia, mrzli, pretože brat sis sa zhulil a tak sa vetralo. nevedeli sme vybrať film a potom kuba volali domov a tak odišiel.
bolo 1am a ležali sme na obrovskej posteli, rozprávali sa, snívali, bolo nám šialene fajn, tlmene sa so svojimi skladbami ozýval linkin park, svietili tam svetielka, blikali a tancovali, pili sme hellká, pozerali sa na svetlá na ulici, vykláňali sa z okna, robili šialené fotky, aby sme na ten čas nikdy nezabudli a napriek tomu, ako sa večer na začiatku pokazil, potom to bolo krásne.
ľudia si ma v kontaktoch ukladajú ako juliette, čo je super a milujem chlapčenské vône, nech to je akékoľvek klišé. dohodli sme sa, že o šiestej vstaneme a o pol siedmej sa pôjdeme ešte po tme prejsť na skalu a.k.a jedno miesto, z ktorého je dokonalý výhľad a počkáme na východ slnka / rozvidnenie sa, lenže sme to zaspali a nakoniec sme tam boli s hodinovým sklzom, ale aj tak milujem pomerne skoré ranné prechádzky keď sneží (rovnako ako večerné a nočné). cestovať vlakom je tá najlepšia možnosť, mcdonald nechcem vidieť najbližší polrok a konečne mám vlastnú gitaru.
tieto dva dni boli život.

gnr are baaaaaack!

7. january 2016 at 21:12 | jay |  počúvam
večerné prechádzky. tma a pouličné osvetlenie a prázdne ulice. sneh na topánkach, sluchátka v ušiach a chuť tancovať a skákať. keby ma niekto videl, prinajlepšom by si myslel, že som pod vplyvom psychotropných látok. nebola som. možno pod vplyvom pekných myšlienok. čím to bude, že už nemám chuť pozerať seriál, s ktorým som začala kvôli istému hercovi a teraz tam zrazu neni? misfits a ich tretia séria ma nejak sklamali, vlastne prvý diel tretej série a dosť. vraj počúvam nebezpečnú hudbu. vážne? údajne najnebezpečnejšia kapela osemdesiatych rokov a jedna z mojich najobľúbenejších guns ´n´ roses má reunion - ja proste neverím a proste konečne konečne konečne! zostáva mi dúfať, že tam bude stále aspoň kúsok z tej chémie, pretože predsa len, z pôvodných členov tam ostali len traja. momentálne si neželám nič iné, len hopšup prášok / milión dolárov / súkromné lietadlo, aby som na mohla zúčastniť amerického festivalu coachella 2016, kde sa nachádzajú na vrchu line-upu. pozerám staré videá a live perfomances a aj keď sa slash aj axl aj duff poriadne zmenili, predsa len sú to stále oni. smejem sa nad axlovými tanečkami a obdivujem slashove prsty, lebo nechápem, proste nechápem, ako ten chlap dokáže na gitare robiť také veci a oni sú tam proste všetci takí talentovaní a tá hudba je plná energie a yasssss oni sú back.
ak ide len o marketing, tak ma porazí.


2 0 1 5

1. january 2016 at 3:01 | jay |  píšem
najprv som si myslela, že je toho málo a na nič som si dokopy nevedela spomenúť a potom ešteže mám diár a reasons to smile a denník a tak a možno takéto články píše každý druhý blogger, ale mne je to jedno, lebo tie veci tu chcem mať a tiež sú niektoré úplné blbosti, ale pre mňa sú to blbosti which do matter (a nie sú tam čiarky, lebo je noc a neriešim to, prepáčte)

- lyžiarsky a elán so samom, anetkou a liv
- prespatá opera v bb (not so sure if i should mention this)
- prvá voľná v stredu a raňajky vo frite
- sokolovňa a náhodné stretnutia a běž, forreste, běž!
- otroci a opravovanie testov môjo ročníka z anglickej gramatiky(a odvtedy je reported speech moje)
- premiéra furious 7 a oči horká čokoláda a brčky a pošramotené ego
- absolvovanie v zuške a moja vernisáž a orava s mariankou
- turiec fest a ine kafe heľenine oči fejkový kabát a život
- koncoročná chata so zlaňovaním, plavčíkom samom (to viete..banda spitých hláv - niežeby som do nej patrila), nočný futbal a veľmi prírodná hygiena (vlasy v potoku a tak)
- hodžove dni a vw golf 077 a strateno-nájdené mača pre kuba a vodnopólista a veľa šokov a jánska vatra
- staying up til morning a letné východy slnka a noobovanie v dote
- kúpiš vzducholoď? letné telefonáty o 6:29am a are you guys serious?
- nočné csko a málo spánku a kubo a sis a dominko
- blúdenie u maďarov a chorvátsko a špagety s morskými vecami už nikdy viac a slnko more pekní ľudia na ktorých sa pekne pozerá
- tatry a alie a hory
- stanovačka v búrke
- veľa wowka a lama
- divné sny s divnými ľuďmi
- nočné dediny mestá a veľa objatí a hudby a hojdačiek a kuba a sis a potom resto a vodnopólista
- konečne sauline a alie tu
- team speak a sis a kubo a dominko a vodnopólista a kotvy a smiech
- titanic v bratiske a slamkové pitie fontány a vea a vlaky a oskar
- rušenie nočného kľudu a paper towns ktoré nemali byť a sinister ktorý byť mal
- prvá voľná v utorok a štúrka a modrookí aďovia
- plavecký a plavčík aďo
- maťo lea nin a random cute týpkovia na káve
- zatvorené rockshopy a panta rhei a za a moja milovaná priekopa
- veľa game of thrones a misfits a skins a the tomorrow people <3
- sis a veľmi veľa elánu a moje tanečné (ne)schopnosti
- drozdajka pt2 a mal tam s nami niekto byť pretože zas samé dve v kine
- nočné konverzácie a vyprosená maturita z angliny s handsfree
- gitara a veľmi veľa gitary