so you don't know me.

1. november 2015 at 11:31 | jay |  píšem
v triede sa o mne rozširujú divné veci, ktoré rozhodne nie sú pravdivé, ale je mi to totálne jedno. "jay, ale ty si tu jediná slušná, preboha." - vážne? prečo ma sakra škatuľkujete?! nepáčila sa im nascreamovaná verzia born to die pustená v reprákoch cez voľnú hodinu - koľké sklamanie. zistila som, že moja spolužiačka, s ktorou sme vzájomne neobjavili veľa sympatií, počúva moju obľúbenú kapelu our last night - a je prvým človekom v mojom okolí. hladkať krátke vlasy černocha je ako hladkať koberec. stráviť necelých 10 minút v nejakom pofidérnom pajzli stačí na úplné napáchnutie cigaretovým dymom, ktorý mi neskutočne vadí. vždy, keď si do školy oblečiem jednu konkrétnu flanelku, čistú a opratú, prídem domov a okamžite ju hádžem späť do prania, pretože sa zázračne ocitnem pri ľuďoch, ktorí fajčia (náhoda?). čokoládové cappuccino chutí lepšie, ak oproti mne sedí nejaký zlatý chalan, s ktorým ma práve zoznámil bývalý spolužiak. čoraz častejšie sa mi lentakbezvýznamne páčia mladší chlapci (vrátane toho z predošlej vety). zo štvrtka na piatok robíme imatrikulácie / pasovací / whatever, 'prespávame' v škole a presvedčili sme našu triednu, aby s nami šla do klubu, veď musíme využiť, že jeden máme 200 metrov od školy. ale keďže triedna nie je odtiaľto, pochybujem, že vie, do čoho sa nechala zatiahnuť. fakt, že na druhý deň máme školu, nikto akosi nerieši. podarilo sa mi dokončiť môj 16-položkový zoznam prianí a poslať jej ho poštou - mám z neho veľmi dobrý pocit, aj že ho zvládnem splniť, aj že vďaka tomu budem happy. dostala som čestné uznanie za moju prvú poviedku v literárnom zvolene a konečne som bola presvedčená, že so mnou a písaním to nie je najhoršie.
a tak.

update 2.11.2015: popri všetkej eufórií nám akosi ušiel detail, že vo štvrtok pravdepodobne žiadna párty v klube nebude. život je pes - tak ako včera, tak aj dnes (a ja znova spievam so slobodkou). nevermind spravíme si vlastnú.
update ii. 4.11.201: viete, čo sa mi stane, keď sa na niečo vážne teším? ochoriem. dámy a páni, presne tak. ja som proste chorá, ležím v posteli a snažím sa niečo nerozbiť. môj život je tragikomédia.
 


Comments

1 monica monica | Web | 2. november 2015 at 13:19 | React

ja to tak neznášam, keď si ťa ľudia zaškatuľkujú a keď zrazu spravíš niečo nie podľa ich predstáv tak spustia svoje reči : myslela som si, že si tá tichá- alebo - veď ty si stále taká slušná a zodpovedná.
cigaretový dym je zlo. najviac neznášam keď ho mám dokonca ešte aj na vlasoch.
a gratulujem s tou poviedkou, ja by som určite rada niečo od teba prečítala, takže porozmýšľaj o tom určite :))

2 Pal Pal | Web | 3. november 2015 at 20:39 | React

škatulkování taky nemám ráda, taky v třídním kolektivu pořád ještě platím za tu slušnou, tichou, pilnou a zodpovědnou, i když většinu z těch věcí už jsem celkem úspěšně stihla vyvrátit. ale ta nálepka mi holt u většiny lidí zůstává. na některé věci si holt člověk musí zvyknout. závidím přespávání ve škole a všechny ty další akce, my v poslední době jen vedeme války ohledně naprostých detailů týkajících se maturiťáku a začíná mě to lehce unavovat. (ale v sobotu máme konečně stužkovák, kde se to hádám zase všechno udobří. a budou tam opilí učitelé a to je vždycky legrace : D) gratuluju k úspěchu s povídkou! taky bych si od tebe někdy ráda něco přečetla c;

3 Alfa Alfa | Web | 6. november 2015 at 15:50 | React

to napáchnutie cigaretami poznám, Ja ked som chodila do jedneho baru, vzdy sa vyobliekala, dala som si na seba to najbolubenejšie co som doma mala a hned ako som dosla domov som to mohla dat oprat. :D ale čo už.
Ooo slobodka je fajn. :D tu jedinu pesničku od nich poznám tak ze viem aj slova. :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement