don't think too much.

7. november 2015 at 18:10 | jay
zas nemám pocity. nič ma netrápi, nezaujíma. akoby všetko išlo pomimo mňa, som duchom, sledujem životy iných ľudí, ale nevkročím do nich. potom sa sťažujem, ale nepostavím sa, aby som mohla čosi zmeniť. presný príklad ako sa to nemá robiť. a následne sa zhadzujem. alebo nerobím nič. vychádzajú zo mňa bezvýznamné slová a vety, zahlcujem nimi priestor stvorený na niečo lepšie.
neodsudzujte slovenskú hudbu (toto je asi jediná veta v tomto texte, ktorá za niečo stojí). máme tu dobrý punk.
pozriete sa na mňa na ulici a o pár sekúnd ani neviete, že som tam stála. toľká nevýraznosť. krútim sa v kolotoči bezstarostnosti. som neproduktívna a uvažujem, načo tu som. neverím, že život nemá hlbší zmysel.
čoraz menej mi záleží na veciach, na ktorých mi záležalo kedysi. ovplyvňuje ma okolie, i guess.
myslia si, že ma poznajú. omyl. dovolím si povedať, že ma pozná jeden jediný človek.
neviem si vybrať priority. raz mi záleží na škole. potom na spoločnosti. raz sa chcem izolovať, inokedy zapadnúť. moje názory sa každým dňom menia a som taký chaos........ takže toto je growing up?
 


Comments

1 Alie Alie | Web | 8. november 2015 at 20:53 | React

nevýraznosť vo vzhľade vôbec nie je tak podstatná, pokiaľ si človeka zapamätáš podľa niečoho iného. napríklad podľa smiechu alebo podľa niečoho zaujímavého, čo hovorí, niečoho, čo máte spoločné, hudby ktorú počúva, jeho záľub,... a myslím že v tom si dosť zapamätateľná. alebo aspon pre mna :D
tiež mám zo seba pocit, že mám kadžý den na všetko iné názory, že sa každý deň prebudím ako iný človek. asi to growing up. možno keby sme boli každý deň tí istí, začali by sme nudiť sami seba. who knows :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement