November 2015

cut me open and tell me what's inside.

15. november 2015 at 3:08 | jay |  píšem
nechápem prečo som občas s vecami týkajúcimi sa blogu úplne prehajpovaná a inokedy naň kašlem. teraz ide o prvý prípad a znovu ťukám do klávesnice len preto, že mám chuť. vlastne ani neviem, o čom idem písať, zas to bude len zlepenec všetkého možného, čo ma napadne v takúto nočnú hodinu. sama neviem, prečo som teraz hore, lebo nemám ani jeden dôvod. je vo mne tak veľa myšlienok, nemám pocit, že len v hlave, ale aj v celom tele. moje ruky musia stále čosi robiť, neviem obsedieť. všetko sa zo mňa derie von a ja to vkladám len do slov - nič iné momentálne ani nemám.
zajtra moji rodičia a sestra odchádzajú do tatier a ja budem tri dni sama doma. netuším, čo budem robiť, asi si sem niekoho zavolám, lebo ak nie, tak ma budú prenasledovať tie predstavy nedávajúce logiku a nepovedané vety, imaginárne rozhovory a všetok zvyšný chaos, ktorý sa vo mne pravidelne hromadí.
rada bývam sama, ale v poslednej dobe čím ďalej tým viac potrebujem nejakú spoločnosť. je mi dobre, keď sedím v kaviarni alebo len tak na lavičke v parku a rozprávam sa s niekým a smejem sa. pretože ak som doma, len sedím na posteli, nič dokopy nerobím / stresujem sa / učím sa - až príliš. jednoducho povedané: mám lepší pocit, keď som s niekým. socializácia je produktívna. nenávidím pocit neproduktivity. plytvania hodinami, ktoré som mohla stráviť niečím lepším.
a práve toto je zvláštne. kedysi som bola človek neznášajúci spoločnosť, bola som takmer úplne asociálna, nikam som nechodila, bola som doma s rodičmi a opakovala rovnaký kolobeh dokola - vstávanie, škola, úlohy, aká-taká pomoc doma a spánok. teraz som čím ďalej, tým lenivejšia, flegmatickejšia, ale zároveň citlivejšia ohľadom ľudí.

phylosophical tag

8. november 2015 at 19:35 | jay |  píšem
1. Would you convert to a different religion if your fiancé/fiancée was of a different faith?
jednoznačne nie. nemám pocit, že by som sa mala vzdávať svojho presvedčenia kvôli niekomu inému - v tomto som čistý egoista. a pokiaľ by to odo mňa niekto vyžadoval, asi by som odmietla.. ale ktovie, láska robí s ľuďmi zvláštne veci.
2. Is happiness a delusion? Is happiness only real when shared? Why or why not?
podľa mňa je čisto na vás, kedy si poviete, že ste šťastný. nie je to ilúzia - rovnako ako nie je ilúzia ani smútok alebo čokoľvek iné. ja beriem šťastie ako stav, kedy ma neťaží nič, som vyrovnaná, žijem pre moment a nemôžem sa prestať usmievať.
3. If you could only have one contact on your phone, who would it be?
áno, zobrala som si svoj mobil, prešla som si kontakty a prišla na jednoduchú vec: žiadny. všetky dôležité čísla, ktorým volávam najčastejšie, viem naspamäť. ostatné v podstate nepotrebujem.

don't think too much.

7. november 2015 at 18:10 | jay
zas nemám pocity. nič ma netrápi, nezaujíma. akoby všetko išlo pomimo mňa, som duchom, sledujem životy iných ľudí, ale nevkročím do nich. potom sa sťažujem, ale nepostavím sa, aby som mohla čosi zmeniť. presný príklad ako sa to nemá robiť. a následne sa zhadzujem. alebo nerobím nič. vychádzajú zo mňa bezvýznamné slová a vety, zahlcujem nimi priestor stvorený na niečo lepšie.
neodsudzujte slovenskú hudbu (toto je asi jediná veta v tomto texte, ktorá za niečo stojí). máme tu dobrý punk.
pozriete sa na mňa na ulici a o pár sekúnd ani neviete, že som tam stála. toľká nevýraznosť. krútim sa v kolotoči bezstarostnosti. som neproduktívna a uvažujem, načo tu som. neverím, že život nemá hlbší zmysel.
čoraz menej mi záleží na veciach, na ktorých mi záležalo kedysi. ovplyvňuje ma okolie, i guess.
myslia si, že ma poznajú. omyl. dovolím si povedať, že ma pozná jeden jediný človek.
neviem si vybrať priority. raz mi záleží na škole. potom na spoločnosti. raz sa chcem izolovať, inokedy zapadnúť. moje názory sa každým dňom menia a som taký chaos........ takže toto je growing up?

so you don't know me.

1. november 2015 at 11:31 | jay |  píšem
v triede sa o mne rozširujú divné veci, ktoré rozhodne nie sú pravdivé, ale je mi to totálne jedno. "jay, ale ty si tu jediná slušná, preboha." - vážne? prečo ma sakra škatuľkujete?! nepáčila sa im nascreamovaná verzia born to die pustená v reprákoch cez voľnú hodinu - koľké sklamanie. zistila som, že moja spolužiačka, s ktorou sme vzájomne neobjavili veľa sympatií, počúva moju obľúbenú kapelu our last night - a je prvým človekom v mojom okolí. hladkať krátke vlasy černocha je ako hladkať koberec. stráviť necelých 10 minút v nejakom pofidérnom pajzli stačí na úplné napáchnutie cigaretovým dymom, ktorý mi neskutočne vadí. vždy, keď si do školy oblečiem jednu konkrétnu flanelku, čistú a opratú, prídem domov a okamžite ju hádžem späť do prania, pretože sa zázračne ocitnem pri ľuďoch, ktorí fajčia (náhoda?). čokoládové cappuccino chutí lepšie, ak oproti mne sedí nejaký zlatý chalan, s ktorým ma práve zoznámil bývalý spolužiak. čoraz častejšie sa mi lentakbezvýznamne páčia mladší chlapci (vrátane toho z predošlej vety). zo štvrtka na piatok robíme imatrikulácie / pasovací / whatever, 'prespávame' v škole a presvedčili sme našu triednu, aby s nami šla do klubu, veď musíme využiť, že jeden máme 200 metrov od školy. ale keďže triedna nie je odtiaľto, pochybujem, že vie, do čoho sa nechala zatiahnuť. fakt, že na druhý deň máme školu, nikto akosi nerieši. podarilo sa mi dokončiť môj 16-položkový zoznam prianí a poslať jej ho poštou - mám z neho veľmi dobrý pocit, aj že ho zvládnem splniť, aj že vďaka tomu budem happy. dostala som čestné uznanie za moju prvú poviedku v literárnom zvolene a konečne som bola presvedčená, že so mnou a písaním to nie je najhoršie.
a tak.

update 2.11.2015: popri všetkej eufórií nám akosi ušiel detail, že vo štvrtok pravdepodobne žiadna párty v klube nebude. život je pes - tak ako včera, tak aj dnes (a ja znova spievam so slobodkou). nevermind spravíme si vlastnú.
update ii. 4.11.201: viete, čo sa mi stane, keď sa na niečo vážne teším? ochoriem. dámy a páni, presne tak. ja som proste chorá, ležím v posteli a snažím sa niečo nerozbiť. môj život je tragikomédia.