September 2015

nejaký music tag part one.

29. september 2015 at 11:53 | jay |  počúvam
mám rada tagy. a ešte radšej robím playlisty. tak som to nejak skĺbila a vzniklo z toho toto. keďže na niektoré otázky nemám jednoznačnú odpoveď, napíšem vždy prvú pesničku, ktorá ma napadne, takže ak by som na rovnaké otázky mala odpovedať o mesiac, vyzeralo by to pravdepodobne úplne inak.

1. my favourite song - our last night: sunrise
povzbudí. usmievam sa. klavír a potom sa to rozbehne.

2. a song that makes me happy - kabát: žízeň
na túto sme začali tancovať, vrieskali sme refrén stále dokola spolu s davom okolo nás.

3. a song that makes me sad - wiz khalifa ft. charlie puth: see you again
keď začala hrať v tom kine.. ja neviem. dojalo ma to. ako počúvam text, niekedy sa mi chce plakať. ale je to krásne. jedna z výnimiek, kedy mi rap nevadí.

we are all lost stars trying to light up the sky.

26. september 2015 at 14:06 | jay |  píšem
s prichádzajúcou jeseňou sa zásobujem sviečkami. kedysi som toto obdobie nemohla vystáť, neustále som bola unavená a bez energie. teraz jeseň vnímam ako oddych po lete. chladný vietor a hmlisté rána sú úľavou od letných horúčav. síce sa mi do veľa vecí nechce a zvyčajne celé dni len nejak prežijem pri seriáloch, čaji, čítaní a písaní, ale tak mi to vyhovuje.
sledujem blikajúce plamene sviečok. sú ako nádej. alebo skôr naivita? raz sa rozhoria, následne zhasnú a onedlho zas svietia. a tak sa to opakuje neustále dokola. niekedy si nie som istá, či mi vlastne nádej pomáha alebo ubližuje. som človek, ktorý dokáže zostať presvedčený o niečom alebo niekom veľmi dlhý čas, napriek tomu, že okolie mi dáva realistické vysvetlenia, ktoré sa s mojim presvedčením absolútne nezhodujú. ale ja stále dúfam. asi som na tom dosť zle. ak by som však nemala nádej, čo potom?
wellp, asi by som vážne mala slovo 'nádej' nahradiť skôr už spomínanou 'naivitou'. jediné pozitívum je, že mám pri sebe aspoň jedného človeka, ktorý mi dokáže realitu šplechnúť do tváre, nech je akákoľvek. nedovolí mi vznášať sa v oblakoch príliš dlho, drží ma pri zemi. pre ľudí ako ja asi nie je nič lepšie, ako mať niekoho takého. ďakujem.

what i love

22. september 2015 at 21:37 | jay |  píšem
nejak neviem, o čom písať. všade mám samé zoznamy. a tak tu pridávam jeden z nich. možno ho budem upgradovať (alebo napíšem ďalšiu časť). myslím, že detaily tvoria svet. preto aj tu dole je vypísaných 63 vecí, na ktoré nedám dopustiť.

vietor vo vlasoch
svitanie
zapadajúce slnko
žiara nočného mesta
petrichor aka vôňa vzduchu po daždi
letné búrky
čokoládové latté
mojito
šuchot listov pod nohami na jeseň
ležanie v tráve

15 facts about me.

12. september 2015 at 21:36 | jay |  píšem
  • milujem biele topánky a už pár rokov tenisky inej farby ako bielej ani nenosím.
  • v bubbletea mi chutia tie želé blbosti, ale inak je to podľa mňa len predražený džús.
  • ľudia mi často hovoria, že sa ku mne absolútne nehodí štýl hudby, aký počúvam. idc.
  • napriek tomu, že mám rada punk rock, neobliekam sa podľa toho, ale punkeri sú asdghjkl.
  • mám rada niektorých slovenských youtuberov, ale nikdy som ich (ani žiadnych iných) videá nesledovala pravidelne.
  • chcela by som si spraviť zbierku starých platní - hlavne 60s a 70s, no nemám gramofón.
  • asi polroka zbieram to-go poháre z kávy a na jednej poličke v izbe ich mám všetky postavené.
  • ešte nikdy som nebola na koncerte zahraničnej kapely, aj keď je to môj sen.
  • doba, ktorú trávim na notebooku sa rapídne zvýšila odvtedy, ako ma fester s best nakecali na csko 1.6 a wowko.
  • iba raz som dopozerala celý seriál, aj keď ich mám rozpozeraných fakt veľa. momentálne tak či tak sledujem len got.
  • moje najobľúbenejšie jedlo sú cestoviny. akékoľvek. kedykoľvek. kdekoľvek.
  • som veľký závislák na snapchate a instagrame.
  • rock som začala počúvať kvôli bloggerkám.
  • nechápem ako vznikol štýl fotenia sa s rukou cez ksicht aka buďme všetci fejdid, ale honestly, aj ja mám pár takých fotiek.
  • dokážem sa smiať na nejakej veci aj o niekoľko minút dlhšie ako ostatní (nevýhoda hlavne cez vyučko, keď je v celej triede ticho a z môjho smeru len také výbuchy smiechu).

jeg skrive.

6. september 2015 at 1:32 | jay |  píšem
odvtedy ako som sa tu vypisovala naposledy, prešiel týždeň, ale je mám pocit, že to bol aspoň mesiac. možno to bude tým, že za tých pár dní sa toho stalo viac ako za polovicu leta. konce všetkého bývajú proste nenahraditeľné. alebo nezabudnuteľné, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.
cez víkend som bola u best. oslávili sme moju šestnástku radšej u nej, keďže u mňa doma by to bolo komplikovanejšie. na chodbe som našla nejaké rastlinky, ktoré sa mi veľmi podozrivo podobali na trávu, ale ona ma presviedčala, že to je čosi iné, veď kde by sa to tam vzalo. nakoniec som mala pravdu ja, jej brat si čosi totižto doniesol z dovolenky, vraj pre osobnú potrebu. možno sa potom podelí. fotili sme západ slnka, mesiac a seba, zohnali sme si spoločnosť v podobe festera, smiali sme sa, spievali mainstreamovú hudbu sediac na autobusovej zastávke (a to som si myslela, že má rád green day) a hojdali sa na polorozpadnutých hojdačkách pred bytovkami. aké hipster. sledovala som mesiac v splne a rozmýšľala, prečo tam nie je ešte niekto ďalší, nakoľko štyrom je predsa len lepšie ako trom, keď z toho dvaja nevedia, na čom sú. možno som sa občas cítila trochu ako piate koleso. do rána sme potom pozerali nejaký stream - hororovku s resttom. to je tak, keď som obklopená samými gejmermi. a po xy týždňoch mi písal vodnopólista. idk, potešilo ma to, ale nevyvádzala som tak, ako som kedysi zvykla. v sobotu som nestihla vlak, a tak som strávila cez dve hodiny sedením na streche nákupného centra pred číňakom. po necelých troch hodinách spánku v tridsiatkach to nebola moc sranda.
v pondelok som sa konečne stretla s alie a sauline, chodili sme po meste, ležali v parku a strávili dve hodiny v martinuse a panta rhei a bolo nám fajn. potom už začala škola a ja znova pomaly zabieham do toho desaťmesačného stereotypu. síce sa v septembri skoro vôbec neučíme, keďže sa o triedu prakticky delíme s prvákmi a je to komplikované, takže nám vybavujú čo najviac akcií - ideme do bratisky na titanic, plavecký, paintball, sťahovanie sa do novej budovy a tak. pohoda. čakala som, že to bude horšie. okrem toho som sa začala sama od seba učiť nórštinu, držte mi palce, nech mi to vydrží čo najdlhšie. pretože nórsko je sen.
anyway, zistila som, že najlepšie sa mi vykecávačky píšu v noci, takže preto ten čas. asi mi tie ponocovačky z leta ostanú na víkendy.