we are strange.

27. august 2015 at 2:50 | jay |  píšem
zas tá osamelosť. lenže teraz ju pociťujem intenzívnejšie ako hocikedy predtým. iba raz v živote som mala pocit, že tu niekto aspoň čiastočne je, ale nakoniec sa z neho stal ďalší omyl. ani som sa nenazdala a ten človek bol preč. teraz sa pretĺkam žitím v tomto smere sama a jediné po čom túžim, je niekto. škoda, že niekto neprichádza. isté veci proste ostatní nepochopia. áno, každý má vlastné problémy a vlastne sme tak nejak všetci egoisti, lebo si hľadíme po väčšinou na svoje, tvárime sa, že ostatní sú dôležitejší, ako my, ale sakra, kto vie byť úplne šťastný, keď len sleduje radosť iných? vždy, vždy tam v určitom čase bodne aspoň malinký kúsok žiarlivosti. takí proste sme. je to v nás zakorenené príliš hlboko a nech to popierame akokoľvek, realita je proste taká. nie sme dokonalé stroje. máme veľa negatívnych vlastností. ak v nás prevláda to dobré, snažíme sa ich potlačiť, ale nikdy sa nám to celkom úplne nepodarí. musíme sa s tým zmieriť.
ps: vážne by som najradšej nepísala žiadne články s nádychom pesimizmu či depresie, ale najmä vtedy je pre mňa potrebné dostať to zo seba nejak von. dúfam, že to chápete.
 


Comments

1 M | i-impossible.blog.cz M | i-impossible.blog.cz | Web | 27. august 2015 at 9:38 | React

zas tá osamelosť >> podobné slová a vlastne podobné veci aké si tu napísala ty som si pred pár dňami zapísala do denníka (alebo čo to je, pretože denník to neni) pretože som sa potrebovala niekde vypísať a niekomu to porozprávať ale viem že asi nikto by to nepochopil.
malinký kúsok žiarlivosti >> presne, a ak ide o kamarátov mám ešte depky z toho že som zlá kamarátka, keď im neprajem dokonalé šťastie
práve si mi dodala nádej že nie som taký jediný človek ktorý sa cíti sám keď sú všetci okolo šťastní ako som si v deep dňoch myslela

2 Háčko Háčko | Web | 28. august 2015 at 13:15 | React

Si ešte mladá, ono to príde. A ak ti to už veľmi prekáža, tak vyrážaj na miesta medzi ľudí, nikto za tebou nepríde sám.

3 Laura. Laura. | Email | Web | 28. august 2015 at 14:28 | React

Mám pocit, akoby som tento článok písala ja sama.. "my life in a nutshell"

Neviem, či je to smerované na partnerský vzťah, ale mám z toho pocit, že hej. Ja som stále sama, a keď už som mala pocit, že niekto prichádza, že z toho možno niečo bude, zrazu bum, rana do tváre, opäť nič.. A ono potom človek padá na to zlé miesto, osamelé- všetci majú to a to a ja kurva nemám nič. Úplne tomu pomáha to, že všetky moje najbližšie kamarátky sú krásne, obľúbené, v šťastných vzťahoch.. A ja sa len tak krútim okolo.
Ale na to temné miesto chodím nerada a väčšinu času si to nepripúšťam, lebo, koniec koncov, aj tak by som asi nemala moc času na nejaký vzťah.. Ale verím,že to raz príde. Ver aj ty, hádam neskončíme ako old cat ladies. :D

A P.S.: zatiaľ som nepísala na žiaden blog, že či si ho môžem niekam pridať, ale tento článok bol tak veľmi mne blízky, že by som si ťa veľmi rada šupla do obľúbených, môžem?

4 Pal Pal | Web | 29. august 2015 at 12:53 | React

Za prvé; vůbec nemusíš odůvodňovat to, co sem píšeš, vždyť blog tu je právě od toho, abys mohla někde ventilovat myšlenky a pocity! (A navíc máš úžasně čtivý styl, takže... piš dál, pokud to byť jen trošku pomáhá :])

Za druhé; ač ne úplně na 100%, poměrně dobře se se vším, co tu padlo, dokážu ztotožnit. Osobně jsem někde na hraně mezi tím, že se bojím osamění, ale zároveň se bojím zamilovat se. A taky se bojím to nějak řešit, haha. Je to dost ubíjející, ale zatím mi na to poměrně zabírá kombinace intenzivní snahy soustředit se na jiné věci se špetkou sebezapření. Je to prozatímní a ani trochu ne ideální řešení, ale... well, přežívám : D Good luck a neztrácej naději, ono to jednou přijde :]

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement