August 2015

what i have done in summer 2k15.

29. august 2015 at 3:33 | jay |  píšem
na začiatku leta som si napísala poriadne dlhý to-do list [avšak s úplne bežnými činnosťami], ktorý sa mi však podarilo splniť tak z polovice [a zvyšok si presúvam na budúcoročný]. nevermind. aspoň si podľa neho zapamätám tie menšie veci, ktoré som za toto leto stihla spraviť.

× korčule
× sleepover
× takmer dopozerané skins [6/7]
× kúpanie sa na jazierkach
× festival
× šnorchlovanie
× jedenie morských príšeriek
× opaľovanie sa [aj keď to na mne na prvý pohľad nevidno, nevermind]
× nové plavky
× rifľová košeľa
× blog
× fotenie s bass
× kreslenie ľudí [nie že by mi to šlo]
× kaktusy
× prečítanie min. desiatich kníh
× bola som hore celú noc
× smoothie
× stanovačka
× prechádzka v noci
× turistika
× východ slnka
× tancovanie
× prechádzka v lese
× znovu som čosi spravila vo photoshope
× tenis
× video o dovolenke v chorvátsku [tak 1/2 damn]
× jadranská zmrzlina
× grilovačka
× palacinky s nutelou a ovocím
× [pokus o] hranie na klavíri
× počúvanie klasického rocku
× zbieranie mušlí
× písanie reasons to smile [každý deň niečo, vďaka čomu som sa usmiala]
× objednanie pizze domov
× spravenie si šalátu a cestovín ako hlavné chody [jediné jedlá, ktoré sa mi ešte nikdy nepodarilo skaziť!]
× nafotiť sériu fotiek, ktorú by nikdy nikto nemal vidieť bez toho, aby sa začal báť o moje / v tomto prípade moje a bestino psychické zdravie [pozn.: druhá časť celkom nevyšla, pretože ich niekto videl >> prepáč breadroll we´re really sorry]
Space Bound | via Tumblr

we are strange.

27. august 2015 at 2:50 | jay |  píšem
zas tá osamelosť. lenže teraz ju pociťujem intenzívnejšie ako hocikedy predtým. iba raz v živote som mala pocit, že tu niekto aspoň čiastočne je, ale nakoniec sa z neho stal ďalší omyl. ani som sa nenazdala a ten človek bol preč. teraz sa pretĺkam žitím v tomto smere sama a jediné po čom túžim, je niekto. škoda, že niekto neprichádza. isté veci proste ostatní nepochopia. áno, každý má vlastné problémy a vlastne sme tak nejak všetci egoisti, lebo si hľadíme po väčšinou na svoje, tvárime sa, že ostatní sú dôležitejší, ako my, ale sakra, kto vie byť úplne šťastný, keď len sleduje radosť iných? vždy, vždy tam v určitom čase bodne aspoň malinký kúsok žiarlivosti. takí proste sme. je to v nás zakorenené príliš hlboko a nech to popierame akokoľvek, realita je proste taká. nie sme dokonalé stroje. máme veľa negatívnych vlastností. ak v nás prevláda to dobré, snažíme sa ich potlačiť, ale nikdy sa nám to celkom úplne nepodarí. musíme sa s tým zmieriť.
ps: vážne by som najradšej nepísala žiadne články s nádychom pesimizmu či depresie, ale najmä vtedy je pre mňa potrebné dostať to zo seba nejak von. dúfam, že to chápete.

just some colourful stuff.

20. august 2015 at 16:53 | jay |  tvorím
najprv som si myslela, že som už v prvom článku spomínala, čo rada robím, ale ako sa tam teraz vraciam, pomaly sa vyvádzam z omylu - lebo nie, kreslenie som ani raz nespomenula. už pár rokov chodím do zušky a neľutujem, že ma tam mama zaviedla prvýkrát ako deväťročnú. odvtedy je to moja hlavná mimoškolská činnosť (alebo ako to nazvať..idk). na blogu by som si chcela vytvoriť nejaké portfólio, kde budú len tie kresby, s ktorými som viacmenej spokojná. verte tomu, že oveľa viac ich zostane skrytých v poličke.
orchidea bola súčasťou mojej záverečnej práce z minulého roku a je to vlastne prvá farebná kresba, na ktorej som si dala tak záležať. kým zostala v takejto podobe, trvalo to niekoľko hodín - vážne v tom nie som zbehnutá, ale baví ma to, takže sa budem snažiť zlepšiť. lebka nasleduje hneď po nej, ani neviem ako ma to napadlo, vytieňovať ju pastelkami. obe som fotila len mojim slabým foťákom v mobile, preto sú aj také malé a orezané (okrem toho je to aj v instasize).

nirvana, breed

18. august 2015 at 12:27 | jay |  počúvam
znovu len sedím doma a nič poriadne nerobím. zabíjam čas samými neproduktívnymi činnosťami popri tom, ako vo vedľajšej izbe lietajú moje mladšie sesternice, ktoré sa mama rozhodla zobrať k nám na pár dní. nikdy som nevedela čo s malými deťmi. inak som stanovala s kamarátkou akurát cez tú noc, keď bolo najviac búrok. naplánovali sme si to skvele.
rozmýšľam, ako strávim posledné týždne voľna. určite to nebude nič extra, chcela by som len pobehať von s ľuďmi, s ktorými som ešte nebola. možno ísť na jeden jarmok kde majú byť aj nejaké kapely a zostať tam až do rána s best. snáď to vyjde.
breed som počula už dávnejšie, ale vtedy som jej nevenovala pozornosť. len pred pár dňami som si spievala spolu s kurtom to stále opakujúce sa i don´t care, i don´t mind, i´m afraid. moje pocity boli rovnaké - nezáujem, apatia, strach. navyše breed má neskutočne dobrý rytmus. a neprestávam s pospevovaním toho istého dokola.


out on the streets i'm stalking the night.

14. august 2015 at 12:41 | jay |  píšem
trhne ma zakaždým, keď vidím jeho meno. chcem, aby to prestalo. chcem sa pohnúť ďalej. chcem sa usmievať kvôli niekomu inému, kto o mňa stojí. chcem myslieť na niekoho iného o 3am. vidíte, čo všetko chcem? pripadám si ako spútaná - vlastnou hlavou. príde, rozhodí ma a už vzápätí je preč. robí to neúmyselne, samozrejme. nevidela som ho už.. dva mesiace? viac? ani neviem. síce som si myslela, že mi môj milovaný vodnopólista volal, ale nakoniec to bol jeho o štyri roky mladší bratranec breadroll s festerom. akoby mi nestačilo, že poznám festera a vodnopólistu (čo sú tiež bratranci).. jedna jediná rodina a koľko ich riešim. myslela som si, že na tomto blogu minimálne vodnopólistu nechám tak, ale očividne to ide pomaly. ako je to možné, že sa dá naviazať na niekoho, koho poznáte-nepoznáte?
toť môj výkrik do tmy v jeden obyčajný utorok o pol štvrtej ráno. bože, som jedno veľké trápne klišé. hnus.
včera a predvčerom som bola s rodičmi a so sestrou v tatrách. už som spomínala, že milujem hory? najprv sme šli zo štrbského plesa na popradské a čo pôvodne mala byť dokopy trojhodinová túra, sa zmenila na šesťhodinovú, lebo sme došli skoro až ku hincovmu plesu a pomedzi to sme asi hodinu strávili na chate. výstrahy tretieho stupňa v celej krajine a my sa vyberieme turistikovať. ale užila som si to. mám približne dvesto podobne vyzerajúcich fotiek, ešte som ich ani nepretriedila, nechce sa mi. ako sme sa večer vrátili na ubytko, len som sa napoly mŕtva hodila do postele, ani padajúce hviezdy ma nedonútili vstať. včera sme ešte išli do botanickej záhrady v tatranskej lomnici a potom sme polku dňa strávili utrácaním v maxe v poprade. tak som dávno neutrácala. moje prvé bloggerské stretnutie *ahoj čaau alie nice to meet you*; úchylka na štíty; nákup nejakých tatranských byliniek.... more days like these please.


game of thrones

10. august 2015 at 11:33 | jay |  pozerám
Kontinent, kde léta trvají desítky roků a zimy se mohou protáhnout na celý lidský život, začínají sužovat nepokoje. Všech Sedm království Západozemí - pletichářský jih, divoké východní krajiny i ledový sever ohraničený starobylou Zdí, která chrání království před pronikáním temnoty - je zmítáno bojem dvou mocných rodů na život a na smrt o nadvládu nad celou říší. Zemí otřásá zrada, chtíč, intriky a nadpřirozené síly. Krvavý boj o Železný trůn, post nejvyššího vládce Sedmi království, bude mít nepředvídatelné a dalekosáhlé důsledky... Výpravný seriál HBO Hra o trůny, podle bestsellerové fantasy ságy Píseň ohně a ledu od George R. R. Martina, zachycuje soupeření o moc mezi králi a královnami, rytíři a odpadlíky, lháři a šlechtici. Na počátku požádá král Robert Baratheon, jehož žena Cersei pochází z rodu bohatých a bezohledných Lannisterů, lorda Eddarda Starka, aby přijel na jih a pomohl mu spravovat království poté, co záhadně skonal jeho pobočník. Zároveň trůn z východu ohrožuje dospívající princezna Daenerys s bratrem Viserysem, jejichž rod Targaryenů vládl Západozemí mnoho let předtím, než byl krvavě sesazen. A proslýchá se také, že se dějí podivné věci na hranicích, severně od Zdi, kam odjíždí Jon Snow, Nedův nemanželský syn, aby se stal členem bratrstva, jenž je zavázáno přísahou království chránit. - oficiálny text distribútora
credits: casscifer

dnes som sa rozhodla písať o jednom z najznámejších seriálov vysielaných na stanici hbo - hra o tróny (a už dopredu sa ospravedlňujem za dĺžku článku tým, ktorí to nemajú radi. o tomto sa nedá písať v krátkosti). podľa csfd je to šiesty najlepší a piaty najobľúbenejší seriál v celej československej filmovej databáze. pred niekoľkými mesiacmi som sa rozhodla zistiť prečo. vtedy som si s veľkým očakávaním zapla prvý diel a moja reakcia? po piatich minútach som to vypla. bolo to proste.. desivé. creepy. a tak som slávne game of thrones nechala na chvíľu tak.

rainbow, world peace and ramblings.

8. august 2015 at 18:52 | jay |  píšem
leto v plnom prúde a viete čo robím ja? sedím doma polovicu dňa s notebookom na kolenách, píšem kadejaké ramblings a pozerám seriály. druhú polovicu dňa buď prespím alebo len nejak prežijem. ako môže byť niekto chorý v takýchto horúčavách daamn? to je dôvod prečo vás tak spamujem, ono sa to zlepší. asi moc dobre nezvládam plus mínus pätnásť stupňové teplotné rozdiely po príchode od mora, veď viete, čo bolo minulý týždeň tak o ničom. predvčerom som chytala také stavy, že som chodila po dome ako nejaká mŕtvolka. uhm a po nociach drtím csko s festerom a bestie. včera či vlastne dnes sme uzatvárali svetový mier.
a tak.
robím re-reading eleanor & park. takú milú zlatú peknú love story som nečítala asi nikdy predtým. konečne hlavné postavy nie sú namakaný futbalista a štíhla vysoká modelka. rainbow tá žena má dokonalé meno za napísanie čohosi takého zbožňujem, aj keď to vlastne celkovo nie je ničím extra výnimočné. prvýkrát si do knihy highlightujem a z tejto je žlté more - tak veľa pekných myšlienok a citátov.
už ani neviem čo písať napriek tomu, že mám neskutočnú chuť, a tak sa ospravedlňujem, že moje žvásty strácajú hodnotu. rozplývam sa nad dokonalými hlasmi a ešte dokonalejším vzhľadom chlapov z our last night, triedim fotky z chorvátska a rozmýšľam čo s tým videom, ktoré som si sľúbila, že urobím. natočeného materiálu mám dosť, len to zostrihať. že len, haha. to by som nemohla byť taká lenivá. už aj na toto. nikdy predtým som to nerobila, neviete mi náhodou poradiť nejaký dobrý program? jediné čo poznám a s čím som sa stretla je obyčajný windows movie maker ale chcela by som skúsiť čosi nové. možno by som to tu aj potom hodila. uvidím. hlavne sa k tomu musím dokopať.
ok dúfam, že sa máte lepšie ako ja, že niečo actually robíte, žijete a neprežívate.
majte sa fajn.

5 great music covers.

7. august 2015 at 15:35 | jay |  počúvam
ako ste už z úvodného článku mohli vyčítať, hudba sa stala neoddeliteľnou súčasťou každého dňa. dlhé roky som ani nerozmýšľala o tom, že by som mala počúvať niečo iné ako všetci ostatní naokolo, a tak som vyrastala na selene gomez a justinovi bieberovi. ok. don´t judge me. potom som prechádzala kadejakými štýlmi až som sa dostala k niečomu, čomu som sa predtým akosi vyhýbala. teraz ma štve, že som na to musela prísť až po xy rokoch. lepšie neskoro ako nikdy. ako som teda dlhý čas počúvala mainstreamovú hudbu, doteraz mám rada niekoľko pesničiek a ani si neviete predstaviť, aká som bola rada, keď som našla tie isté skladby prerobené do štýlov, ktoré som si zamilovala. nikdy predtým som covery nevyhľadávala, ale keď na nejaký narazím stále len úplne náhodou. preto som sa rozhodla spraviť krátky playlist z pesničiek, ktoré som počúvala kedysi, ale ich cover sa mi častokrát zdá vážne o moc lepší ako originál. možno to niektorým z vás nesadne, takže kto nie ste na takéto štýly zvyknutí, radšej si stíšte hlasitosť, nechcem mať na svedomí šoky z nejakého toho screama. snáď sa nájde niekto, komu sa to bude páčiť tak ako mne. enjoy.

our last night: skyfall (adele)


asking alexandria: right now (akon)


the amity affliction: too legit too quit a.k.a born to die (lana del rey)


our last night: radioactive (imagine dragons)


halestorm: get lucky (daft punk)



oh well, hey there.

7. august 2015 at 4:21 | jay |  píšem
poznáte ten pocit, keď opúšťate čosi staré a zrazu máte chuť začať odznova vo všetkom, čo malo s tou podstatnou vecou hocičo spoločné? presne toto sa teraz deje v mojej pubertálnej hlave. nechať zasebou, ísť ďalej. a tak som tu. možno ma niektorí spoznáte, možno vôbec nie, nechám to na vás. každopádne, niečo o seba predsa len chcem napísať. som úplne obyčajné, onedlho šestnásťročné dievča, ktoré by sa vám jednoducho podarilo prehliadnuť v dave. nemám červené vlasy ani nenosím značkové oblečenie, nesnažím sa na seba zbytočne pútať pozornosť. moje vlastnosti? radšej nie. s určitosťou vám viem povedať, že moja povaha je zložitá a nikdy v dvoch situáciách nebudem reagovať rovnako.
neviem si predstaviť život bez seriálov, kníh, psov, dobrého jedla a hudby. moje srdcovky sú skins a game of thrones; pred niekoľkými mesiacmi som začala čítať knihy v angličtine a pripadá mi to stokrát lepšie ako po slovensky; nejak pred rokom a pol som podľahla tvrdšej hudbe - vypočujem si všetko od rocku, cez screamo a punk rock až po hardcore. neznášam rap (ale rapcore môžem), rádiovky a house, aj keď raz za čas sa nájde výnimka. rozhodne sa nevyhýbam českej a slovenskej hudbe, o čom svedčia aj niekoľké z mojich najobľúbenejších kapiel - ine kafe, slobodná európa, kabát a heľenine oči. zo zahraničných sú to blink-182, green day, the amity affliction, ac/dc, nirvana, bring me the horizon, guns ´n´ roses či my chemical romance. okrem týchto počúvam desiatky ďalších a stále akosi nemám dosť. čo nenávidím? pretvárku. ľudí, ktorí nosia kapelové tričká a ani len netušia, kto to vlastne je (alebo veci typu smells like only nirvana song you know). prehnane sebavedomých, ktorí si myslia, že všetko videli všetko vedia. chlpy všade napriek tomu, že psov zbožňujem.
myslím, že nateraz by to už stačilo. predsa len, je 4:15am a pomaly prestávam fungovať. nie aby som vypila black horsea položeného vedľa mňa.. nič to. možno niečo o mne spíšem ešte raz a prehľadnejšie.
zatiaľ sa majte fajn.