breakdown.

17. november 2016 at 20:40
som prázdnejšia ako to čierne more nadomnou
mám odvahu ozvať sa ti len keď som opitá a robím to zakaždým
chcem ťa vidieť
tak veľmi ťa chcem vidieť
uvažujem strašne iracionálne
podlieham mentálnemu sebapoškodzovaniu oblečená len v tvojom tričku,
ktoré nie som schopná odložiť preč z postele a leží tam už týždne
odvtedy ako som ťa stretla naposeldy
týždne
predtým som to počítala na dni a zrazu....
tvoje meno sa stáva mantrou
opakujem ho stále dokola bez toho, aby som rozmýšľala
niekedy ho poviem nahlas tak, že si to neuvedomujem
pijem kávu a odrazu vyslovujem tri hlásky
chcem ti ich šepkať
kričať
v rozkoši a nie smútku
dokážem ešte čakať, či splníš svoj sľub?
a vlastne.. čo iné mi ostáva?
nemohli to byť len prázdne slová

[[ november 4th, 2016 ]]
už sa tu podobných..zhlukov písmen veľa neobjaví, nemôže to tu byť odrazu až také depresívne
 

a

3. november 2016 at 16:54
ľadové ruky
pripomínajú mi teba, spomienka však vyprcháva
dokážeš ju obnoviť alebo sa úplne stratí?
myslím, že som ťa videla na oblohe plnej hviezd
pre teba slová možno bezvýznamné, no mne tvorili svet
oči farby silnej kávy vpíjajúce sa do mňa, nútiace odvrátiť môj zrak
mám strach, že veci už nikdy nebudú také, aké predtým
drž ma, nechcem sa vzdialiť
a predsa to robíš, predsa si každým dňom, minútou, sekundou ďalej a ja s tým nič nespravím
ostáva mi čakať
spravila som všetko, čo sa dalo
nebeský pohľad
túžim nájsť tvoje pery a už ich nikdy viac nestratiť
rozmýšľam, ako asi chutíš
budeme ešte niekedy kráčať spolu?
hnev vyprchal, no nahrádza ho apatia
necítim
zrazu som konštantne v rovnakej nálade celý deň
žiadne ups and downs
niekto vypol spínač s emóciami
turn me on

[[ october 21st, 2016 ]]

spirits in the dark.

29. october 2016 at 14:10
mám strach.
zo spoznávania nových ľudí.
zo zabúdania.
z opúšťania.
z prvých stretnutí.
z prvých rozhovorov.
a predsa. túžim spoznávať nových ľudí, zabúdať, opúšťať, zažívať prvé stretnutia a rozhovory.
protiklady.
nie som typ človeka, ktorý zapadne do každej spoločnosti, ale milujem byť v spoločnosti iných ľudí. opovrhujem princípmi, no v hĺbke duše ich obdivujem. nervozita dokáže obmedziť moju aktivitu na nulovú a nedokážem myslieť na nič iné a neviem, či som spravila dobre.
mám chuť zrušiť veci, ktoré som si naplanovala, pretože sa bojím, že to nevyjde. a predsa to chcem zažiť. som rozpoltená a ovláda ma moja iracionálne uvažujúca časť hlavy.
unáhlené rozhodnutia.
robím dobre?
a potom to končí s rumom ako záchranou.
prečo sa nedokážem uvoľniť?
vnútorné napätie.
chcem žiť a keď na to prichádza, tak si nie som istá.

Where to go next

Advertisement