hyped.

Monday at 20:21
unavuje ma augustový stereotyp. zobudiť sa najesť sa prežiť ísť spať. každý deň dokola. neužívam si to tak, ako by som mala. bojím sa, že budem mať 80 rokov, ležať na posteli a myslieť na tieto prázdne dni. nevyužité. dni, kedy som mohla robiť veci, ktoré milujem s ľuďmi, ktorých milujem a namiesto toho som proste plytvala svojim časom.

som si vedomá toho, že som jediná, ktorá to môže zmeniť, ale aj tak to nespravím. vždy mi v tom niečo bráni. možno to znie ako výhovorka, ale je to tak. pozerám fotky z tohtoročného grejpu, počúvam festivalové príbehy a sľubujem sama sebe, že raz sa toho zúčastním osobne.

vypíšem si na papier miesta, ktoré chcem vidieť; mestá, v ktorých sa chcem prechádzať; svet, ktorý chcem zažiť; činnosti, ktoré chcem vykonať. životný to-do list. nečakám, že raz odškrtnem poslednú položku, to nie. stačí, že budem mať plán. nebudem chodiť na rovnaké miesta stále dokola, nebudem prechádzať rovnakými ulicami a navštevovať rovnaké podniky. chcem toho zažiť a vidieť čo najviac. možno sa to raz objaví aj tu, každopádne, ten článok by bol asi nekonečný.
aspoň viem, čím si vyplním upršané prázdninové dni, ako je tento.

 

you should've seen by the look in my eyes that there was something missing.

16. august 2016 at 20:46
asi ho mám rada. alebo ja neviem počujem ho na tsku - máme skupinový hovor - a pozerám sa na našu fotku a zrazu sa usmievam a potom si spomeniem, že som ho oslovila menom brčkavého a netuším, čo si o tom mám myslieť. spomienky na jeho pery na mojom krku a ruky všade kam dočiahli a kurva prečo som taká sentimentálna?!
ruky
smeje sa tam
objíma ma
ležím na ňom

"nezaspi mi tu"

nie best nebude mať pravdu
nespadnem do toho bolo by to zlé
je tu brčkavý
b r č k a v ý
donúti ma usmievať sa slovami, čo už spraví činmi
nie teraz nepresviedčam samú seba
a blonďák...........
okej mohla by som prestať myslieť a nepozerať sa na to a nepočúvať ho alebo ja neviem kurnik messmessmessmessmess
pekne voňal
chrapľavý hlas
teplo
čo so mnou dokáže spraviť pár dotykov
moje dych sa prehĺbil
vedel, čo robí
moja hlava nie
a doteraz nevie

[[ toto som napísala pred dvoma dňami, keď moje uvažovanie asi nebolo moc clear. som proste taká, zamáva so mnou každá emočne vypätá situácia, až tak, ako by som nechcela a neuvažujem tak, ako to skutočne cítim. tým chcem povedať, že som si to už v hlave ako-tak usporiadala ]]


locked inside your heart-shaped box.

11. august 2016 at 21:54
mám chuť písať. ešte neviem o čom, ale to nutkanie tam je. možno z tohto vznikne úplný odpad, neriešim.

uvedomila som si, že by som nemala nič ľutovať, pokiaľ som sa cítila v danom momente dobre a nezranila seba, ani nikoho iného. dve z troch podmienok ohľadom noci s blonďákom sú splnené. netuším však, či som nezranila jeho. musím si byť istá a to docielim len rozhovorom s ním. raz sa s ním o tom porozprávam, sľubujem to samej sebe. stačí vystihnúť správny čas a neviem, kedy príde, ale to je jedno.

som doma sama s maminou a tak, ako sa rozprávame v posledné dni, som sa s ňou nerozprávala dávno. je to úplne iné, ako keď je plný dom ľudí, čo je na jednej strašne vážne fajn, ale na druhej nie, veď tak by to predsa malo byť stále.

trochu ma desí krátiace sa leto, ale keď sa obzriem za seba, stalo sa toho tak veľa. minimálne moja psychická stránka je plná nových emócií. v hlavných úlohách brčkavý, blonďák, moja best, fester. táto toľkokrát spomínaná štvorka dostala moju hlavu (ale aj srdce) na úplne inú úroveň. žeby som konečne našla svojich ľudí, ktorých hľadá každý z nás?

hnevá ma, ako málo som tvorila. hudbu na gitare, maľby a kresby na papieri. ako som málo čítala. na toto mám však ešte čas najbližšie tri týždne. naopak seriálov a filmov som zhliadla viac než dosť, aspoň s niečím môžem byť spokojná. nepovažujem to za stratu času, ako niektorí, však aj to je istá forma umenia. a umenie u mňa bude mať vždy priestor.

Where to go next

Advertisement