čo by som nemala robiť...

30. january 2017 at 19:55
... ale aj tak to robím ...
  • klamať / zakrývať celú pravdu, zvyčajne je to síce kvôli eventuálnemu výsledku situácie, aby to celé vlastne dobre dopadlo, no aj tak.. je to klamstvo.
  • hovoriť príliš veľa ľuďom, ako sa cítim. fajn, je dobré vykecať sa, keď je treba, vlastne nič viac asi nepomôže, ale odtál potál.
  • s predošlým bodom súvisí sťažovanie sa. možno niečo nehovorím s úmyslom, že idem teraz do niekoho hodinu húkať, ako je všetko zlé, ale potom si zrazu uvedomím, ako to celé vyznie a nevyznie to dobre.
  • mať naivné predstavy o situáciách, ktoré sa nikdy nestanú.
  • dúfať, že veci sa vrátia do starých koľají. pretože nie, nevrátia.
  • podliehať stresu zakaždým, ako je to možné. ak raz nedostanem infarkt alebo ma nevypne na mieste, bude to zázrak.
  • tancovať na verejnosti len pod vplyvom. haloooooo áno, neviem sa hýbať, ale nejak by sa to snáď dalo naučiť, nemôžem sa stále spoliehať na to, že alkohol mi rozviaže jazyk aj nohy aj celé telo a hecne ma.
  • ponocovať bezdôvodne. akože, uberať si zo spánku dobrovoľne a vlastne zároveň nič zmysluplné nerobiť.
  • stále sa vracať k brčkavému. v mysli či činmi (aj keď to druhé už vlastne nerobím. či?)
  • ospravedlňovať sa ľuďom, aj keď skôr oni by sa mali mne, no radšej ja sama ustúpim len kvôli tomu, že mi na nich príliš záleží.
  • podceňovať sa. tak príšerne sa podceňovať.
  • nečítať. naposledy som dočítala knihu cez vianoce, keďže som bola chorá.
  • prokrastinovať. robiť bullshity. prokrastinovať. nechať-ubehnúť-hodinu-s-tým-že-som-poriadne-nič-nespravila.
 

bullshit

20. january 2017 at 22:23
odkaz na mojich minulých 365 dní. nečakám, že sa to bude niekomu chcieť čítať, pretože predsa len vyše 5000 slov je dosť, skôr si to tu dávam pre seba. pekné zhrnutie. a vidíte, aká som spomalená, keďže 2016 je už dávno za nami.

c

14. january 2017 at 12:32
nechápem, akým smerom sa môj život uberá. naozaj nechápem. nejak mám pocit, že niekto nad ním prevzal kontrolu a ja ju nedokážem získať späť. nepáči sa mi to.
viete..raz si utriedite myšlienky a máte pocit, že všetko máte vyriešené. je jasné, že sú momenty, keď vám to tak nepripadá a vraciate sa k predošlým výkyvom nálad, ale nie je to také časté.
a potom zrazu bem a niečo sa deje. a vy netušíte prečo sa to deje. a o čo tomu človeku ide.
ON SA SO MNOU SNAŽÍ ZNOVU BAVIŤ AKOBY SA NIČ NESTALO. PRIČOM PRED DVOMI TÝŽDŇAMI MI DAL NAJAVO, ŽE NEMÁ OČI PRE INÚ OKREM JEHO PRIATEĽKY. PANEBOŽE.
hneď mi bolo jasné, aký feedback dostanem. minimálne od mojej najlepšej kamarátky. a mám taký pocit, že od hocikoho by prišiel taký. "pošli ho doriti preboha je to úplný ko.ot".
lenže guess what. som hlúpa. namotaná. teenegersky zamilovaná. nech si hovorím čo chcem, stále mi na ňom záleží.
a práve keď to bolo na najlepšej ceste k akému-takému move-onu, zrazu sa objaví.
netuším, ako sa zachovať. mozog vraví jedno, srdce piští iné. takéto boje som nezažila len raz. vždy skončili mojim nervovým zrútením.
v kombinácií s množstvom povinností do školy je to pre mňa dosť zlé. vyzerá to tak, že každých 20 minút mám inú náladu. v jednej chvíli sa smejem a v ďalšej ležím na posteli a neviem čo so sebou, v negatívnom zmysle slova. v noci sa niekoľkokrát zobudím a ráno sa cítim, akoby ma prešiel tank. prajem si, aby som sa dokázala rozpoliť, možno by som sa potom viac sústredila na všetko, čo potrebujem a výsledky môjho zmýšľania a práce, ktorú vykonávam, by boli oveľa lepšie. nezvládam to. je toho na mňa príliš veľa naraz.

edit: raz sa za tento blog budem hanbiť oveľa viac ako za ten prvý. čo to tu píšem.
edit2: je to hnusný idiot prečo to robí nechápem prečo mi dáva tu skurvenu nádej ja už som začínala si zvykať a ja toto nechcem lenže nedokážem ľudí odpinkat ja nie som taká kurva ja neviem nechápem ničomu

Where to go next

Advertisement