bullshit

Yesterday at 22:23
odkaz na mojich minulých 365 dní. nečakám, že sa to bude niekomu chcieť čítať, pretože predsa len vyše 5000 slov je dosť, skôr si to tu dávam pre seba. pekné zhrnutie. a vidíte, aká som spomalená, keďže 2016 je už dávno za nami.
 

c

14. january 2017 at 12:32
nechápem, akým smerom sa môj život uberá. naozaj nechápem. nejak mám pocit, že niekto nad ním prevzal kontrolu a ja ju nedokážem získať späť. nepáči sa mi to.
viete..raz si utriedite myšlienky a máte pocit, že všetko máte vyriešené. je jasné, že sú momenty, keď vám to tak nepripadá a vraciate sa k predošlým výkyvom nálad, ale nie je to také časté.
a potom zrazu bem a niečo sa deje. a vy netušíte prečo sa to deje. a o čo tomu človeku ide.
ON SA SO MNOU SNAŽÍ ZNOVU BAVIŤ AKOBY SA NIČ NESTALO. PRIČOM PRED DVOMI TÝŽDŇAMI MI DAL NAJAVO, ŽE NEMÁ OČI PRE INÚ OKREM JEHO PRIATEĽKY. PANEBOŽE.
hneď mi bolo jasné, aký feedback dostanem. minimálne od mojej najlepšej kamarátky. a mám taký pocit, že od hocikoho by prišiel taký. "pošli ho doriti preboha je to úplný ko.ot".
lenže guess what. som hlúpa. namotaná. teenegersky zamilovaná. nech si hovorím čo chcem, stále mi na ňom záleží.
a práve keď to bolo na najlepšej ceste k akému-takému move-onu, zrazu sa objaví.
netuším, ako sa zachovať. mozog vraví jedno, srdce piští iné. takéto boje som nezažila len raz. vždy skončili mojim nervovým zrútením.
v kombinácií s množstvom povinností do školy je to pre mňa dosť zlé. vyzerá to tak, že každých 20 minút mám inú náladu. v jednej chvíli sa smejem a v ďalšej ležím na posteli a neviem čo so sebou, v negatívnom zmysle slova. v noci sa niekoľkokrát zobudím a ráno sa cítim, akoby ma prešiel tank. prajem si, aby som sa dokázala rozpoliť, možno by som sa potom viac sústredila na všetko, čo potrebujem a výsledky môjho zmýšľania a práce, ktorú vykonávam, by boli oveľa lepšie. nezvládam to. je toho na mňa príliš veľa naraz.

edit: raz sa za tento blog budem hanbiť oveľa viac ako za ten prvý. čo to tu píšem.
edit2: je to hnusný idiot prečo to robí nechápem prečo mi dáva tu skurvenu nádej ja už som začínala si zvykať a ja toto nechcem lenže nedokážem ľudí odpinkat ja nie som taká kurva ja neviem nechápem ničomu

do something.

4. january 2017 at 0:15
tieto vianoce nevyšli tak, ako som si predstavovala. dúfala som, že budem niekam chodiť, ze nebudem doma príliš často. nestalo sa. ochorela som niekedy okolo štefana a z postele som sa dostala až tesne pred silvestrom, ale aj tak som nebola úplne zdravá a tak som nikam nešla.

som sklamaná. nejak veci v poslednej dobe nevypalia podľa mojich predstáv. som deprimovana. chyba mi tých pár kamarátov, ktorých mám. neviem co je zle, prečo sa nezoberieme a nejdeme niekam. hocikde. celkom ma to mrzí. myslela som si, že keď budem mať 17, bude to iné. je pravda, že som odvážnejšia ako kedysi, komunikatívneješia, dokážem vyjadriť svoj názor, nesedieť len v kúte.

ale aj tak.. stále to nie je tak, ako by som chcela. stále nejdem na festival, na chaty, na koncerty. prečo? niekedy sú problém moji rodičia, ktorí majú až príliš strach. možno oprávnene. stále nie som dospela a sú za mňa zodpovední, ale už ma unavuje, ako ich musím presviedčať, že ísť vlakom do mesta vzdialeného viac ako 40km ma nezabije. alebo že môj social life je teraz pre mňa dôležitejší, ako bol kedykoľvek predtým a ze moja predstava pekného víkendu nie je doma za notasom alebo čítaním si. áno, mám rada aj relax, kľud, samotu, ale nie stále. potrebujem byt s ľuďmi viac než kedykoľvek predtým. naposledy som mala pocit plnohodnotného využitia času kedy? v lete? well veľa spravil brčkavý a teraz keď tu nie je.. kopa vecí vyzerá inak. sranda ako jeden človek ovplyvní takto veľa.

sakra. sťažujem sa. až príliš. a niekedy sa topim v sebaľútosti. neviem, čo je horšie. ale kde inde je lepší priestor na takéto myšlienky ako v článku? tiež je mi jasne, ze presne viem, kto môže tento stav nespokojnosti zmeniť. ja sama. sama som zodpovedná za svoj život, za to, čo sa v ňom deje, aký si ho spravím, taky ho budem mat. lenže niekedy sa zaseknem na mŕtvom bode a neviem co ďalej, ako sa pohnúť. presne ako teraz. potrebujem nakopnúť a neviem, kde to získam.

Where to go next

Advertisement